BAKU. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev si stojí za omilostením Ramila Safarova, 35-ročného vojaka, ktorý v roku 2004 v Budapešti zavraždil arménskeho kolegu Gurgena Margariana.
Podľa neho mu udelenie milosti v tomto prípade umožňuje azerbajdžanská ústava, uviedla agentúra AP.
Podľa ústavy
Alijev v piatok na tlačovej konferencii povedal, že Safarova omilostil, lebo mu to dovoľuje ústava, a že "rozhodnutie...je z právneho hľadiska správne".
Prepustenie Safarova zhoršilo už aj tak napätú situáciu medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Narástli tiež obavy z obnovenia bojov kvôli separatistickému regiónu Náhorný Karabach, ktorý od roku 1994 kontrolujú Arméni.
Arménsko po vydaní azerbajdžanského vraha prerušilo diplomatické styky s Maďarskom. Maďarského premiéra Viktora Orbána jeho oponenti podozrievajú, že Safarova vydal výmenou za prísľub Azerbajdžanu odkúpiť maďarské dlhopisy.
Nahneval NATO
Udelenie milosti zdvihlo vlnu kritiky zo strany Európskej únie, Ruska, Spojených štátov, ako aj NATO a OSN.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen obvinil v piatok Azerbajdžan, že narušil úsilie o dosiahnutie mieru so susedným Arménskom, keď vojaka omilostil. Varoval tiež obe krajiny pred návratom k vojne.
Rasmussen podľa agentúry Reuters uviedol, že je "hlboko znepokojený" rozhodnutím Azerbajdžanu očistiť Ramila Safarova a vplyvom tohto rozhodnutia na spor kaukazských krajín o región Náhorného Karabachu.
"Nesmie dôjsť k návratu konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom," povedal Rasmussen študentom na návšteve diplomatickej akadémie v azerbajdžanskej metropole Baku. "Neexistuje vojenské riešenie tohto sporu," dodal.
"Čin spáchaný v roku 2004 bol zločinom, ktorý by nemal byť glorifikovaný, keďže to poškodzuje dôveru a neprispieva k mierovému procesu," povedal Rasmussen.
