Viedeň 5. septembra (TASR) - Môžu sa vzdať krajiny ako napríklad Zambia potravinovej pomoci, keď časť ich obyvateľstva hladuje? Samozrejme, že nie, štát je predsa povinný starať sa o blaho občanov. Pokiaľ sa však táto otázka naformuluje inak, odpoveď sa bude hľadať ťažšie: možno hladujúcim proti ich vôli nariadiť, aby jedli napríklad geneticky upravenú americkú kukuricu, ktorú Európania kategoricky odmietajú a nekonzumujú ju? pýta sa dnešné vydanie liberálneho denníka Der Standard.
Na celom svete zaznamenalo pestovanie geneticky upravených potravín dramatický nárast. Farmy zaoberajúce sa výrobou týchto potravín však priznávajú, že ich produkty sa predávajú len s veľkými problémami.
Popri Európskej únii, ktorá na takýto druh rastlín pozerá s nedôverou od samotného začiatku a na ich dovoz uvalila embargo, začínajú napríklad voči geneticky pozmenenej kukurici u USA protestovať aj krajiny tretieho sveta, pokračuje rakúsky denník.
Varovné hlasy upozorňujú predovšetkým na skutočnosť, že časť kukurice sa používa aj ako osivo. Vzniká tým vážne nebezpečenstvo kontaminácie geneticky pozmenených, bežne neošetrených rastlín, existuje však aj reálny predpoklad, že takúto poľnohospodársku plodinu nebudú môcť krajiny tretieho sveta nikam vyvážať, konštatuje Der Standard.
Geneticky manipulovaná kukurica, ktorú USA ponúkajú hladujúcemu tretiemu svetu, bola vyvinutá pre americké podmienky a potrebuje technicky vysoko rozvinuté poľnohospodárovo, aké v rozvojových krajinách neexistuje. Vzniká preto podozrenie, že americký genetický priemysel môže hladujúce rozvojové krajiny využívať ako pokusných králikov, upozorňuje v závere rakúsky denník Der Standard.
