Počas zimy stvrdli na verande a noha si odvykla. Musel som si ich vyzuť a ísť hodný kus so zásobami v ruksaku peši. Už však mám bicykel. Zapieram sa do pedálov pätami. Je to lepšie, ako chodiť po pätách.
Cestou z potravín mi napadla táto otázka: Aká vlajka, človeče, veje v tvojom srdci? Prišla mi na um preto, lebo Austrálčania celkom obstojne vlajkujú a na austrálsku vlajku som narazil aj tu, v Cairns.
Vlajkovaním označujem jav, keď pred rodinným domom veje vlajka na žrdi, pričom jediným dôvodom na to je hrdosť jeho obyvateľov na svoju krajinu. Je to dosť metafyzická záležitosť, čo len podčiarkuje fakt, že podľa môjho osobného pozorovania po Austrálčanoch najviac vlajkujú Gréci. Aspoň v Sydney. Netreba si to však predstavovať tak, že sa to tu hemží vlajkami.
Tak to nie je. Kde-tu sa objaví pred domom vlajka. Tá austrálska je vyslovene krásna. Dovolím si povedať, že konkuruje trebárs americkej. Iste, je to vec vkusu.
Vecou vkusu je aj tvrdenie, že slovenská vlajka nie je síce škaredá, ale ani veľmi nepriťahuje. V horšom prípade môže s tým dvojramenným krížom vyvolať neželané asociácie na tému smrti a utrpenia.
Teraz, keď sa zase diskutuje o slovenskej štátnosti, ktorú vraj treba založiť s jestvujúcimi občanmi nanovo, možno by veľa v srdciach urobila aj radostnejšia vlajka. Nepodceňujme estetiku!
