Kosti poľského dôstojníka by sa mohli nachádzať v skúmanom masovom hrobe vo Varšave.
VARŠAVA, BRATISLAVA. Powazkovský cintorín je najslávnejší vo Varšave.
Pochovaní sú tu mnohí poľskí velikáni ako spisovatelia Boleslaw Prus a nobelovkár Wladyslaw Reymont alebo režisér Krzysztof Kieślowski.
Okrem mramorových monumentov však cintorín ukrýva aj temné miesta.
Na jednom z nich v štyridsiatych rokoch pochovali v masovom hrobe okolo 350 ľudí. Išlo najmä o obete stalinistických procesov vo vtedajšom komunistickom Poľsku.
Skúmajú DNA
Medzi nimi boli mnohí, ktorí by si zaslúžili pomník na cintoríne.
„Nie je iné miesto, kde by sa nachádzalo na takom malom priestore toľko národných hrdinov,“ povedal pre magazín Polityka historik z poľského Inštitútu pamäti národa Krszysztof Swagrzyk.
Po vyše 60 rokoch začali toto leto poľskí experti s exhumáciou tiel. Celkovo sa im podarilo nájsť 111 lebiek.
Prvú časť vykopávok ukončili a teraz sa snažia pomocou stôp DNA z vecí príbuzných identifikovať pozostatky.
Sám išiel do Osvienčimu
Jeden z hrdinov, ktorí tu môžu ležať, je výnimočný a na jeho identifikáciu čaká celá krajina. Witold Pilecki bol dôstojníkom v jazdeckej kavalérii a proti boľševikom bojoval už ako 19ročný v roku 1920.
Postavil sa aj proti Hitlerovmu Nemecku, a keď nacisti obsadili Poľsko, bojoval naďalej v podzemí pre poľskú exilovú vládu v Londýne.
Profil
Witold Pilecki
Poľský dôstojník sa narodil na severe Ruska v roku 1903, kam premiestnili jeho rodinu. Bojoval proti boľševikom v roku 1920. Počas nemeckej okupácie pracoval pre exilovú vládu. Dobrovoľne šiel do Osvienčimu , podal správy o zločinoch. Po vojne ho komunisti zatkli a popravili v roku 1948.
Okolo tábora v Osvienčime už začiatkom vojny kolovali všelijaké chýry. Práve Pilecki sa rozhodol zistiť, čo sa tam v skutočnosti deje.
Agentúra AP píše, že je vôbec jediným známym človekom, ktorý dobrovoľne šiel do koncentračného tábora, kde počas vojny zahynulo vyše milióna ľudí.
Pilecki sa do Osvienčimu dostal v septembri 1940. Už počas prvých pár dní bol svedkom scén, pri ktorých by „úplne vybledlo aj Danteho peklo“.
„Mám opisovať suché fakty, tak ako to chcú moji kolegovia. Skúsim, hoci človek nie je z dreva,“ napísal v dokumentoch, ktoré sa stali známymi ako Pileckého správy.
Boli to jedny z prvých informácií o tom, čo sa deje v Osvienčime. Poľská exilová vláda ich ukazovala Britom či Američanom.
„Ženy, Poľky dostávajú mydlá a ručník a volajú ich do krematória. A ony si ozaj myslia, že sa idú kúpať,“ opisoval udalosti, ktorým však vtedy za hranicami málokto veril.
Pilecki v Osvienčime prežil bitky aj zápal pľúc, aby nakoniec v roku 1943 ušiel.
Po vojne nedôveroval novej Sovietmi dosadenej komunistickej vláde a zostával verný exilovému kabinetu v Londýne. A hoci ho varovali, že mu hrozí nebezpečenstvo, do zahraničia neutiekol.
Spolu s kráľmi?
Komunisti ho zatkli dva roky po vojne aj preto, že sa zaujímal o ich zverstvá v Katyni.
Po mučení, keď mu zlomili kľúčne kosti či vytrhali nechty, ho po vykonštruovanom procese popravili guľkou do hlavy. Kde je jeho telo, nie je na sto percent isté. Je tak možné, že hrdinu nakoniec na cintoríne nenájdu.
Napriek tomu sa objavila iniciatíva, aby v prípade identifikácie jeho pozostatky pochovali na hrade Wawel v Krakove, kde odpočívajú poľskí králi.
„Náleží mu najvyššia česť za to, čo dokázal,“ povedal podľa TVN24 Michal Tyrpa z nadácie Paradis Judaeorum.
Jeho rodine by stačil aj obyčajný hrob. „Bol by som šťastný, ak by som mu konečne mal kde zapáliť sviečku,“ povedal pre Der Spiegel jeho syn Andrzej.
