MANÁMA, TEL AVIV. V Bahrajne stavajú najväčší katolícky kostol v oblasti Perzského zálivu. Hoci mal demonštrovať otvorenosť monarchie voči nemoslimom, stal sa ukážkou prístupu miestnych klerikov.
Proti dokončeniu kostola totiž protestujú aj inak rozhádaní sunnitskí aj šiitskí duchovní. A politickí analytici si myslia, že na kresťanskú stavbu teraz ani nie je pravý čas.
Bahrajn sa spamätáva z minuloročných protestov a v krajine sa prehĺbili spory medzi znepriatelenými odnožami islamu. „Je toho už príliš veľa,“ povedal agentúre AP analytik Ali Fachro.
Za stavbou kostola stojí kráľovská rodina. Chce podporiť snahu Vatikánu viac sa starať o kresťanov, pričom v regióne ich žije niekoľko miliónov. Pre svoju vieru mávajú často problémy. Bahrajn sa však na regionálne pomery správa tolerantne.
Poskytoval útočisko kresťanským rodinám z Iraku či Iránu a v krajine žije relatívne početná skupina zahraničných robotníkov z južnej a východnej Ázie, ktorí sú katolíkmi alebo sa hlásia k iným kresťanským cirkvám.
Vatikán teraz presúva svoje aktivity do Bahrajnu z Kuvajtu, kde niektorí poslanci navrhujú zakázať stavbu kresťanských kostolov.
Prvý katolícky kostol v regióne postavili v roku 1939 práve na pôde, ktorú darovala bahrajnská kráľovská rodina.
