LONDÝN, BRATISLAVA. Udržať si vplyvných arabských finančníkov alebo uprednostniť spravodlivosť? Spoločná investigatívna akcia britských a arabských médií naznačila, že vláda v Británii si vybrala prvú možnosť.
Novinári skúmali kroky vlády po tom, ako padol bývalý egyptský prezident Husní Mubarak. O ňom bolo známe, že mal spolu s blízkymi ľuďmi obrovské majetky v zahraničí.
Británia sľúbila, že ich zmrazí. Ukazuje sa však, že tak neurobila alebo aspoň nie dostatočne rýchlo.
Nejde len o peniaze v hotovosti, ale aj o nehnuteľnosti v luxusných londýnskych štvrtiach a spoločnosti registrované v centre Londýna.
Jednému z kľúčových Mubarakových mužov sa dokonca podarilo v posledných mesiacoch založiť v Británii vlastnú firmu.
Na strane revolúcie
Mubarakovi ľudia prišli k majetkom počas privatizácie v 90. rokoch. Získali najmä prominentní členovia vládnej strany, medzi nimi i Mubarakovi synovia.
Nespokojnosť ľudí s korupciou bola jednou z hlavných príčin vypuknutia revolúcie, ktorá Mubaraka položila.
Po jeho páde vo februári 2011 mu vláda zmrazila účty. Ani rok a pol po jeho konci, keď si už Mubarak odpykáva doživotné väzenie za nariadenie útokov proti demonštrantom, však nie je jasné, koľko peňazí v zahraničí má.
Počas revolúcie sa hovorilo o sedemdesiatiach miliardách dolárov, čo by z neho robilo najbohatšieho človeka na svete. Mubarak to popiera.
Na stranu revolúcie sa oficiálne postavila aj Británia. William Hague, minister zahraničia, sľúbil, že zmrazenie bude rýchle. Švajčiarsku trvalo len pol hodiny, kým žiadosti vyhovelo, Briti na to potrebovali 37 dní. Británia navyše zmrazila len sto miliónov libier a zatiaľ z toho nič do Egypta neposlala.
Krajina peniaze získané z korupcie veľmi potrebuje, len nedávno si zobrala pôžičku od Medzinárodného menového fondu vo výške tri miliardy dolárov, polovica z viac ako 80 miliónov obyvateľov žije pod hranicou chudoby.
Bežná prax
Briti sa obhajujú, že na zmrazenie účtov potrebujú viac dôkazov z Egypta. Tamojší sudca Asam al-Gohárí, ktorý je zodpovedný za získanie uniknutých peňazí, to však odmieta.
„Hovoria nám, že chcú viac dôkazov. Ale my sme v Egypte, ako máme hľadať peniaze v Británii,“ cituje ho Guardian, ktorý na kauze pracoval s BBC a panarabským denníkom al-Haját.
Zmrazenie účtov a zákaz cestovať je bežnou praxou, ako sa Západ snaží potrestať diktátorov. V súčasnosti sa k svojmu majetku nemôže dostať napríklad sýrsky prezident Bašar Asad.
