Omilostenie azerbajdžanského vojaka, ktorý zavraždil arménskeho dôstojníka, vyvolalo v Arménsku pobúrenie.
JEREVAN. Arménsko je pripravené na vojnu s Azerbajdžanom. Arménsky prezident Serž Sargsjan to uviedol v nedeľňajšom stanovisku.
"Nechceme vojnu, ale ak budeme musieť, budeme bojovať a vyhráme. Nebojíme sa vrahov, ani ak ich ochraňuje hlava štátu," povedal arménsky prezident po omilostení azerbajdžanského dôstojníka, ktorý v Budapešti sekerou zabil arménskeho vojaka.
Azerbajdžanec Ramil Safarov v roku 2004 zavraždil sekerou Arména Gurgena Margarjana počas spoločnej účasti na jazykovom kurze Severoatlantickej aliancie v Budapešti.
Jeho právnici na súde tvrdili, že Safarov bol traumatizovaný, pretože niekoľko jeho príbuzných zomrelo vo vojne s Arménskom a že Margarjan urážal jeho krajinu.
Fakty
Ramil Safarov
ako účastník kurzu angličtiny v rámci Partnerstva za mier vo februári 2004 na internáte v Budapešti sekerou zabil arménskeho kolegu z kurzu Gurgena Margariana, tvrdil, že ho provokoval a zneuctil azerbajdžanské národné symboly , v roku 2007 dostal doživotie .
Maďarský súd v roku 2006 odsúdil Safarova na doživotie, 31. augusta ho však Maďari vyhostili do Azerbajdžanu, kde dostal milosť, prijali ho späť do armády a povýšili na hodnosť majora.
Arménsky prezident Serž Sargsjan vzápätí oznámil, že jeho krajina prerušuje diplomatické vzťahy s Maďarskom.
Arméni obviňujú Maďarov z tajnej dohody s Azerbajdžanom v záujme získania prístupu k jeho k rope a plynu. Maďarsko však považuje omilostenie vraha takisto za neprijateľné.
Maďarské orgány umožnili Safarovovi odpykať si zvyšok trestu vo vlasti na žiadosť jeho obhajcu. Azerbajdžanské úrady maďarskú stranu ubezpečili, že odsúdený si doživotné väzenie odsedí. Napriek tomu mu prezident okamžite udelil milosť.
Vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom sú poznačené dlhoročným konfliktom, ktorého predmetom je separatistická oblasť Náhorný Karabach.
Územie oficiálne patrí Azerbajdžanu, ale väčšina obyvateľstva je arménskej národnosti a neuznáva vládu v Baku. Krvavú vojnu v rokoch 1992 až 1994 ukončilo prímerie, podpis mierovej zmluvy je však v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať.
