Sofia 4. septembra (TASR) - V prípade, že Bulharsko na septembrovom pražskom summite nedostane pozvánku do NATO, nastane v krajine vládna kríza a pravdepodobne dôjde k predčasným voľbám. Tvrdia to zahraniční diplomati a pozorovatelia.
Vláda bývalého kráľa Simeona II., ktorá prišla k moci minulý rok, postupne stráca podporu obyvateľstva a je možné, že i v prípade prijatia Bulharska do Aliancie, bude kabinet na jeseň vystavený tvrdej skúške. Súčasná bulharská vláda, ktorej viacerí členovia študovali na prestížnych západných univerzitách, získala rešpekt pre úsilie o vykorenenie korupcie a pre svoju prointegračnú politiku. Od nástupu k moci však kabinet stratil približne polovicu svojich prívržencov, nakoľko sa mu nedarí riešiť vážne ekonomické problémy, vrátane vysokej nezamestnanosti, ktorými Bulharsko ako jedna z najchudobnejších krajín Európy trpí.
Zástupcovia bývalej vládnej strany Zväz demokratických síl (SDS) hovoria o tom, že do novembrového summitu NATO sa nebudú snažiť kabinet zvrhnúť, aby tak nepoškodili šance krajiny na vstup, ale ústami svojej predsedníčky Nadeždy Michailovej uisťujú, že ak Bulharsko pozvánku nedostane, budú presadzovať hlasovanie o nedôvere.
Vládne Národné hnutie za Simeona II. má v 240-člennom parlamente 115 kresiel a jeho menší koaličný partner, Hnutie za práva a slobody tureckej národnostnej menšiny len 20. Opozičná SDS má v zákonodarnom zbore 50 poslancov a socialisti 48.
1 alz
