LOMÉ, BRATISLAVA. Malý západoafrický štát asi ešte nikdy nebol v toľkých médiách. Ženy v Togu sú totiž odhodlané vyhnať prezidenta z úradu sexuálnym štrajkom.
Prvý v starovekom Grécku
„Máme mnoho spôsobov, ako mužov prinútiť pochopiť, čo ženy v Togu chcú,“ varovala opozičná líderka Isabelle Ameganviová, keď vyhlásila minulú sobotu týždňový sexuálny štrajk. Ak prezident z rodiny, ktorá vládne sedemmiliónovej krajine desiatky rokov, neodíde a neprepustí desiatky väznených protestujúcich, majú vraj pripravené ešte silnejšie zbrane.
Odmietanie sexu mužom ako politická zbraň nie je novinkou. Písal o ňom v komédii Lysistrata už pred 2500 rokmi Aristofanes v starovekom Grécku. Ženy z Atén ním chceli zastaviť Peloponézsku vojnu.
Sex ako zbraň
- Libéria: rozsiahle mierové protesty vrátane niekoľkomesačného sexuálneho štrajku viedli k ukončeniu občianskej vojny (2003).
- Keňa: týždňový sexuálny štrajk ukončil politické hádky (2009).
- Kolumbia: štrajk proti násiliu gangov po desiatich dňoch ukončili. Počet vrážd sa znížil o 26 percent (2006).
Mierumilovná forma protestu sa v rôznych častiach sveta používala na zastavenie vojen, konfliktov aj na donútenie politikov k činom. Najviac však slúžila na získanie mediálnej pozornosti, píše magazín Slate.
V Togu si za vzor berú neďalekú Libériu, kde v roku 2003 sexuálnou abstinenciou bojovali ženy za ukončenie 14 rokov trvajúcej občianskej vojny. Podarilo sa im dosiahnuť mier ešte v ten rok a líderka mierového hnutia Ley-mah Gboweeová dostala vlani Nobelovu cenu mieru.
Okrem sexuálneho štrajku však hnutie organizovalo aj masové demonštrácie a okupačné akcie, ktoré boli podľa magazínu Slate možno účinnejšie. Gboweeová však v pamätiach spomínala, že hoci štrajk „mal malý alebo žiadny praktický účinok, bol veľmi cenný tým, že nám získal mediálnu pozornosť“.
Takéto štrajky sú podľa magazínu úspešnejšie, keď majú ženy „málo ekonomickej autonómie, ich požiadavky sú konkrétne a realistické, vydržia dlho a je ich veľa“.
Nová cesta aj stop násiliu
V Keni sa ženám týždňovou sexuálnou abstinenciou podarilo vynútiť v roku 2009, aby sa politici prestali hádať. Pracovať prestali podľa novín International Business Times aj prostitútky. Ženy boli úspešné aj na Filipínach, kde dosiahli ukončenie konfliktu medzi dvoma dedinami.
V kolumbijskom mestečku Barbacoas vlani štvormesačný sexuálny štrajk tristo žien donútil politikov vybudovať cestu do najbližšieho väčšieho mesta. Naopak, odmietanie sexu priateliek gangstrov v kolumbijskom meste Pereira odvolali po desiatich dňoch bez toho, aby dosiahli ukončenie prestreliek.
Vo vyspelom svete sú sexuálne štrajky skôr zábavou. V Belgicku sa ním zviditeľnila senátorka Marleen Temmermanová, ktorá vyzývala spoluobčianky bojovať za dohodu politikov po rekordne dlhom období bez vlády. Zo štrajku nič nebolo a politici sa dohodli až dlhé mesiace po výzve.
