Tokio 4. septembra (TASR) - Japonská vláda má dilemu, aký postoj má zaujať voči zamýšľanému útoku USA na Irak. Prevažná časť japonskej verejnosti sa totiž vyjadrila zásadne proti.
Ako vyplýva z najnovšieho prieskumu verejnej mienky denníka Asahi Šimbun, až 77 percent Japoncov je proti akejkoľvek vojenskej akcii voči Iraku. Ďalších 69 percent si myslí, že Japonsko by nemalo spolupracovať, ak by sa útok napokon uskutočnil.
Toto verejné stanovisko ešte viac skomplikovalo situáciu premiérovi Džuničirovi Koizumimu, ktorý má stále dilemu, aký postoj zaujať voči americkým plánom zvrhnúť irackého prezidenta Saddáma Husajna.
Hoci nevieme, čo sa od neho bude žiadať, rozhodne to bude preňho veľká prekážka," vyjadril sa politológ Šigenori Okazaki na adresu Koizumiho rozhodovacieho procesu a vplyvu verejnej mienky.
Záporná verejná mienka len vyostruje hlboký rozpor Tokia v otázke dodržiavania ústavy a politických dohôd. Washington je kľúčovým spojencom Japonska, no povojnová ústava krajiny vychádzajúceho slnka paradoxne nedovoľuje vláde podporiť svojho spojenca.
Rovnako pasívne sa Tokio zachovalo aj v prípade vojny v Perzskom zálive, za čo si vyslúžilo medzinárodnú kritiku. Japonsko vtedy neposkytlo žiadnu vojenskú pomoc, len peniaze.
Hoci dnes situácia nie je až taká jednoznačná a Japonsko rozhodne nie je jedinou krajinou, ktorá vo svojom postoji váha, je si vedomé toho, že sa od neho očakáva aspoň náznak. Jasné postoje zatiaľ vyjadrilo len niekoľko krajín. Nemecko sa postavilo k útoku na Irak zásadne zamietavo, Veľká Británia vyjadrila vojenským plánom prezidenta USA Georgea W. Busha podporu.
Ak by k vojenskému zásahu proti Iraku došlo už v blízkej budúcnosti, postavilo by to Japonsko do známej, no veľmi nepríjemnej situácie. Podobne ako v prípade vojny v Perzskom zálive by sa Tokio dostalo opäť medzi dva mlynské kamene - zásadné obranné spojenectvo, ktoré má s USA, a na druhej strane svoju pacifistickú ústavu, ktorá nedovoľuje krajine vojensky sa angažovať v žiadnej zahraničnej akcii.
Aj v prípade dohody a upravenia pravidiel by bola účasť Japonska na vojenskom zásahu komplikovaná. Vo vládnucej koalícii sú totiž aj budhistami podporovaná strana Komeito, ktorá má jasné sklony k pacifizmu.
Japonsko sa navyše obáva toho, aký dopad by prípadná vojna mohla mať na zásobovanie ropy z Blízkeho východu, odkiaľ prichádza na japonské ostrvy 85 percent celého importu ropy.
Podľa politických analytikov sa Koizumi ocitol v najťažšej diplomatickej situácii od svojho nástupu do funkcie. Zatiaľ sa akémukoľvek verejnému vyjadreniu na tému Irak vyhýbal a niet pochýb, že bude preňho nesmierne ťažké podporiť USA, ak neposkytnú jasný dôkaz o jadrovom programe Iraku a jeho spojitosti s terorizmom.
Japonsko krátko po 11. septembri prijalo zákon o boji s medzinárodným terorizmom, ktorý v rozpore s ústavou povolilo vláde bezprecedentne vojensky podporiť vojnu v Afganistane. Účasť Tokia na tejto operácii mala podobu dodávok paliva a zásobovacích lodí. Táto časť však vzhľadom na šok z udalostí 11. septembra neovplyvnila názor verejnej mienky príliš negatívnym smerom.
Za vojenský zásah voči Iraku sa však dnes stavia drvivá väčšina japonskej verejnosti a premiér Koizumi bude mať veľmi ťažkú úlohu pri oznámení konečného stanoviska svojej krajiny.
