Pre Američanov začína byť problémom, že knihy či hudbu v digitálnej podobe nevlastnia a práva na ne nemôžu na nikoho previesť.
Je to jedna z najotravnejších reklám v televízii. Majetok bohatého zosnulého získava milenka, jeho syn dostáva iba obriu digitálnu zbierku filmov. Mladík ignoruje kyslý výraz na matkinej tvári a prepukne v obrovskú radosť.
V reálnom živote by sa táto scéna odohrať nemohla, zdediť digitálne zbierky totiž zákony neumožňujú. A pre mnoho Američanov to začína predstavovať zásadný problém.
Digitálne knihy alebo online hudba predstavujú čoraz lukratívnejší trh. A to nielen pre technických nadšencov. Obyčajný Američan utratí za digitálne produkty 25 eur každý mesiac.
Problém je, že podľa pravidiel ich vlastne nevlastní. Keď niekto kúpi kompletnú diskografiu Beatles, nemôže potom dať dcére na narodeniny jeden album a synovi na Vianoce iný. Práva na využívanie digitálneho obsahu sú podľa obchodných podmienok „neprevoditeľné“.
A keď niekto zomrie, jeho digitálna zbierka by podľa pravidiel mala odísť s ním. S narastajúcou sumou, ktorú ľudia do týchto produktov investujú, tak rastie tlak, aby i s týmto majetkom mohli nakladať ako s čímkoľvek iným.
Právnici priznávajú, že zákony sú v tomto odbore ďaleko za technickým vývojom. Ale na trhu sa začínajú objavovať právnické firmy, ktoré ponúkajú krkolomné spôsoby, ako podľa zákona s majetkom nakladať.
Môj známy má na podobné technické vymoženosti dosť vyhranený názor: „Keď čítam knihu, chcem otáčať strany a cítiť voňu papiera.“ Teraz možno dodá: „A robiť si s ňou čo chcem, nie čo mi dovoľujú nejaké obchodné podmienky.“
