Aj po zásahoch proti demonštrantom.
BERLÍN, BRATISLAVA. Bieloruskí policajti a milicionári sa mali v Nemecku priučiť európskym štandardom, pomáhať a chrániť.
Namiesto toho nadobudnuté vedomosti využili na násilné potlačenie protestov.
Nemecký ľavicový denník Tagesspiegel zistil, že v rokoch 2008 až 2011 sa najmenej stovka príslušníkov bieloruských bezpečnostných síl zúčastnila na školeniach v Nemecku.
Medzi nimi boli aj členovia obávaných milícií prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorí bili demonštrantov.
Chceli pomôcť demokracii
Fakty
Školenia polície
Najmenej stovka Bielorusov sa v rokoch 2008 až 2011 zúčastnila na policajných školeniach v Nemecku.
Boli medzi nimi aj príslušníci obávaných Lukašenkových milícií.
Tréningy polície v Bielorusku pokračovali aj po sankciách Únie v januári 2011.
Nemeckí policajti zároveň v Bielorusku školili asi štyri stovky bezpečnostných pracovníkov – colníkov, forenzných vedcov aj vedúcich členov Lukašenkových milícií.
A to ešte v roku 2011, po tom, čo Európska únia uvalila na krajinu prísne sankcie za porušovanie ľudských práv.
Nemecké ministerstvo vnútra denníku Tagesspiegel údaje potvrdilo s tým, že sa o spolupráci s Bieloruskom rozhodlo v čase, keď to vyzeralo, že krajina začne robiť demokratizačné reformy.
Spoluprácu vraj iniciovalo ministerstvo zahraničia. Bielorusi sa mali „priblížiť k európskym štandardom prostredníctvom modelu nemeckej polície“.
To sa však nepodarilo. Krátko po školeniach v roku 2010 v Bielorusku násilne potlačili demonštrácie proti zmanipulovaným voľbám a zatkli 700 ľudí vrátane takmer všetkých opozičných prezidentských kandidátov.
Lukašenko, ktorého volajú posledným diktátorom v Európe, vládne krajine od roku 1994.
Bielorusov tiež Nemci školili, ako zvládnuť masové športové podujatia, keďže Bielorusko má organizovať v roku 2014 majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji.
V rámci tréningov sa zúčastnili aj na viacdňovom pozorovaní nemeckej polície v akcii. Mali im ukázať „transparentné správanie polície priateľské k občanom“.
Jeho ukážkou bol podľa denníka jeden z najväčších policajných zásahov v Nemecku – demonštrácia proti jadrovému odpadu v Dolnom Sasku v roku 2010. Polícia použila slzný plyn a vodné delá.
Učili ich aj so sankciami
Školenia sa neskončili, ani keď Európska únia v januári 2010 zmrazila účty a zakázala cestovať stovkám predstaviteľov bieloruského režimu.
Tréning expertov o analýze rizík Nemci podľa magazínu Spiegel zorganizovali v Bielorusku vo februári, len niekoľko dní pred veľkými súdnymi procesmi s predstaviteľmi opozície.
Kauza už stála miesto šéfa nemeckej federálnej polície Petera Seegera. Koncom júla tohto roka musel podľa neoficiálnych informácií odísť pre nadštandardné styky s Bieloruskom aj úniky informácií z polície.
Milinkievič nemôže kandidovať
Voľby nie sú pre bieloruskú opozíciu šancou na zvolenie, ale môže sa ukázať ľuďom.
MINSK, BRATISLAVA. Má zmysel zúčastniť sa na parlamentných voľbách, ktoré sú aj tak zmanipulované? Túto otázku teraz rieši bieloruská opozícia.
Alexander Milinkievič sa postavil na stranu tých, ktorí sú za účasť. Režim Alexandra Lukašenka mu to však nedovolí. Tvrdí, že neúspešný prezidentský kandidát z roku 2006 pri registrácii klamal, keď 15 percent z jeho získaných podpisov bolo sfalšovaných.
Milinkievič označil rozhodnutie za politické a berie ho ako dôkaz, že Lukašenko sa ho bojí. Sám pritom ešte pred rozhodnutím priznal, že neverí vo svoje zvolenie.
„Hlavným cieľom je pripomenúť, že sa tu neodohrávajú slobodné voľby,“ cituje jeho slová stránka Belarus Digest.
V predvolebných mítingoch totiž opozícia vidí šancu, ako komunikovať s voličmi a ponúknuť im demokratickú alternatívu. Zároveň tak môžu zbierať dôkazy o falšovaní volieb, ktoré sa uskutočnia 23. septembra.
Opozičná Jednotná občianska strana však navrhuje celé voľby zrušiť. Poslancov by priamo dosadil Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994. Zloženie parlamentu by bolo podľa nich podobné.
Matúš Krčrmárik
