Keď v roku 2005 stál po boku britského premiéra Tonyho Blaira pri predstavovaní správy Komisie pre Afriku, považovali Melesa Zenawiho (8. 5. 1955 - 20. 8. 2012) za to najlepšie, čo môže kontinent ponúknuť.
Hovorilo sa o ňom ako o mladšej verzie Nelsona Mandelu. Už o dva mesiace bol však premiérom, ktorý zmanipuloval voľby v Etiópii, čo viedlo k následným nepokojom a dvesto obetiam.
Z miláčika Západu sa veľmi rýchlo stal autoritatívny premiér, ktorý sa nechcel vzdať moci. Aj kritici však priznávajú, že Etiópiu posunul dopredu. Na čelo krajiny sa dostal relatívne mladý. V roku 1991, keď ním vedení povstalci zvrhli
komunistického diktátora Mengista Haileho Mariama, nemal ani štyridsať rokov. Medzi odporcov režimu sa dostal už v 70. rokoch, keď študoval medicínu. Postupne sa prepracoval na ich čelo, po páde diktátora prevzal krajinu.
Od začiatku to mal ťažké, Etiópia bola v tom čase známa najmä hladomorom z 80. rokov. Za dve desaťročia svojho vládnutia sa mu podarilo zdvojnásobiť produkciu potravín,
krajina mala každoročne takmer deväťpercentné rasty HDP, v hlavnom meste Addis Abeba vypukol stavebný boom.
Zenawi robil všetko pre to, aby bol na Západe populárny. Počas svojho premiérovania vyštudoval dve západné univerzity, profesorov pozýval aj pre svojich ministrov.
Ako jeden z mála afrických lídrov sa venoval aj ekologickým témam. No pre Západ bol dôležitý najmä v tom, že Etiópia bola relatívne pokojná, čo sa v regióne afrického rohu cení.
Odvážil sa dokonca dvakrát poslať armádu do Somálska, aby potlačila islamistických povstalcov, ktorí podľa neho ohrozovali túto kresťanskú krajinu.
A preto mu väčšinou prešlo potláčanie opozície, obvinenia z manipulovanie volieb či rozdeľovania humanitárnej pomoci len spriazneným ľuďom. Medzi africkými autoritárskymi vládcami totiž vždy patril medzi tých „lepších".
