OSLO, BRATISLAVA. Keď hlavná sudkyňa Wenche Elizabeth Arntzenová povedala verdikt, usmial sa. Dostal presne taký trest, v aký dúfal. Spokojná je aj väčšina jeho obetí a pozostalí. Tešia sa, že už je koniec.
Anders Behring Breivik dostal trinásť mesiacov po tom, čo pri bombovom útoku v Osle a masakre na ostrove Utöya zabil 77 ľudí, najvyšší možný trest. Pôjde do väzenia na 21 rokov s možnosťou, že už na slobodu nevyjde.
Súd ho v piatok uznal za vinného z terorizmu.
Najmenej desať rokov
Najdôležitejší pre Breivika bol výrok súdu, podľa ktorého nie je psychicky chorý a je zodpovedný za svoje činy.
Nórsky extrémista sa najviac bál, že ho vyhlásia za blázna a jeho protiimigrantské a protiislamistické názory nikto nebude počúvať. Bolo by to „horšie ako smrť“, povedal.
Verdikt mu tak vyhovel. „Jeho želanie sme však do úvahy nebrali,“ povedal súd podľa AFP. Panel piatich sudcov rozhodol jednomyseľne. S vyhlásením Breivika za príčetného a s najvyšším možným trestom bola spokojná aj väčšina obetí a pozostalých.
„Som spokojná, aj keď to nie je správne slovo. V to sme dúfali,“ povedala pre Reuters právnička jednej z obetí.
Podľa rozsudku strávi Breivik vo väzení najmenej desať rokov. Po tomto čase môže požiadať o prepustenie na podmienku. V skutočnosti ani 21 rokov nemusí byť konečným trestom.
Ak by ho po uplynutí tejto lehoty považovali za nebezpečného pre spoločnosť, väzbu by mu predĺžili. V päťročných intervaloch, teoreticky až do konca jeho života.
„Stojím si za tým, čo som spravil a urobil by som to znova,“ povedal Breivik podľa Reuters aj počas procesu. Viac ako 60 percent Nórov si podľa denníka VG myslí, že by ho už nemali prepustiť.
„Nemyslím si, že ho prepustíme. Budú ho pokladať za nebezpečného,“ povedala právnička obetí Cathrine Groendhalová podľa Bloombergu. „Mal na čin racionálne dôvody, veril tomu. Dokonca povedal, že chcel zabiť viac ľudí,“ dodala.
Breivik už povedal, že sa neodvolá. Počas niekoľkohodinového čítania rozsudku sudkyňa medzi iným opisovala aj to, ako zomrela každá jeho obeť. Či už v Osle alebo na ostrove Utöya.
Breivik sa medzitým podľa reportéra Wall Street Journal hral s perom, chlipkal čaj, či blúdil pohľadom po miestnosti.
Život sa môže začať znova
Otázkou zostávalo, či sa neodvolá prokurátor. Žiadal totiž, aby ho vyhlásili za nepríčetného. Nakoniec aj prokurátor oznámil, že sa neodvolá.
Potešil tým tých, čo útoky prežili, aj príbuzní mŕtvych. „Konečne je koniec. Život sa môže znova začať,“ napísala na Twitteri Ingrid Nymoenová, ktorá prežila útok.
Ak sa tak stane, Breivik môže pomaly ustúpiť z pozície hlavnej spoločenskej témy v krajine.
A čo na to Cynická obluda?
Chronológia Breivikovho vyčíňania
V piatok 22. júla 2011 krátko po štvrť na štyri Breivik pred vchodom do vládnej budovy v Osle zaparkoval auto naložené výbušninou a opustil ho.
O deväť minút neskôr bomba vybuchla. Kým na miesto prišli policajti a záchranári, Breivik presadol do iného auta a oblečený v policajnej uniforme zamieril do prístavu na trajekt smerujúci na 40 kilometrov vzdialený ostrov Utöya, kde plánoval zabiť lídrov vládnej Robotníckej strany.
O pol piatej sa účastníci letného tábora, ktorý sa na ostrove konal, dozvedeli o útoku v Osle. Ten si vyžiadal osem životov.
O takmer 50 minút 33-ročný pravicový extrémista prišiel na Utöyu a o 17:22 začal strieľať. Krátko na to boli o udalostiach bezpečnostné sily informované.
Desať minút pred šiestou hodinou boli prvé jednotky pripravené v prístave, no nemali vhodné plavidlo, aby sa prepravili sa na ostrov. Minútu po šiestej Breivik zatelefonoval na číslo 112, pričom sa predstavil ako veliteľ protikomunistického odboja, oznámil úspešné ukončenie misie a úmysel vzdať sa. Keďže mu nikto adekvátne neodpovedal, pokračoval v streľbe.
O 24 minút telefonoval opäť, no v tom momente už prišli na Utöyu prví policajti, ktorým sa Breivik o 18:35 bez odporu vzdal. Výsledkom jeho vyčíňania je 69 mŕtvych.
V najbližších dňoch a týždňoch sa na verejnosť dostali detaily jeho konania a prípravy útokov, čo vrhlo zlé svetlo na nórske úrady.
Tie čelia kritike predovšetkým za pomalú reakciu a nepripravenosť. Samozvaného bojovníka proti moslimom v Európe zadržali na samotke, kde celkovo strávil tri mesiace.
Koncom novembra zverejnili posudok jeho mentálneho stavu, podľa ktorého extrémista trpí paranoidnou schizofréniou, čo znamená, že je nesvojprávny, a preto trestne nestíhateľný. Voči tomu sa však dvihla veľká vlna kritiky a správu odsúdil aj samotný vrah.
Súd v januári naradili nový posudok, ktorý nakoniec uznal osloského rodáka za trestne stíhateľného. O všetkom však rozhodne až dnešný verdikt súdu, ktorý definitívne dá bodku za niekoľko týždňov trvajúcim procesom poznačeným viacerými tvrdými vyjadreniami a provokačnými gestami zo strany obžalovaného.
sita
