V Nemecku sa pochopenia zrejme nedočká.
ATÉNY, BRATISLAVA. Najväčší výsledok pre gréckeho premiéra by bol, keby sa domov z európskeho turné nevracal s úplným odmietnutím.
Antonis Samaras si netrúfa žiadať o ďalšie peniaze pre krajinu na pokraji bankrotu, no chce získať viac času na reformy – dva roky. Presvedčiť o tom nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, za ktorou letí v piatok do Berlína, je však prakticky nemožné.
Viac času nie je viac peňazí Na Samarasa sa vo štvrtok pripravia lídri Nemecka a Francúzska na spoločnom stretnutí v Berlíne. V piatok a v sobotu ho už prijmú každý sám.
Francúzsky socialistický prezident Francois Hollande, ktorý chce presadzovať hospodársky rast na úkor úsporných opatrení, je ústretovejší. Rozhodnutie však závisí od Merkelovej, ktorej vládna koalícia hrozí pre ústupky Grécku rozpadom.
Merkelová aj Samaras radšej vopred povedali, že od stretnutia nemožno čakať zásadné rozhodnutia a postoje.
Samaras si napriek tomu neodpustil rozhovor v najčítanejšom nemeckom denníku Bild, kde povedal, že Grécko potrebuje „trochu priestoru na nadýchnutie“, teda viac času na plnenie záväzkov, aby naštartovalo ekonomický rast.
Podľa neho „viac času nemusí znamenať viac peňazí“, čoho sa obávajú európski veritelia. „Chcem jasne povedať, že nežiadame viac peňazí a plníme všetky naše záväzky,“ dodal.
Samaras už predtým spomínal, že termín na nájdenie 11,5 miliardy eur v úsporných opatreniach by chcel posunúť o dva roky, do roku 2016. Dosah reforiem, ktorými zahraniční veritelia podmieňujú ďalšiu časť pôžičky, by tak pre Grékov nebol taký drastický.
Ak nesplnia škrty, nedostanú asi 31,5 miliardy eur pomoci a už v októbri nebudú mať na dôchodky či platy úradníkov.
Grécky premiér sa snaží dohodnúť úľavy, ale nemecká kancelárka má dôvod nevyhovieť, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Merkelovú tlačia vlastní Podľa zdroja BBC z prostredia nemeckej vlády však Samaras nebude odloženie termínu príliš presadzovať, aby si nepohneval inšpektorov veriteľov.
Ich správa o tom, ako Grécko plní záväzky, sa očakáva v septembri a nebude pozitívna.
Magazín Spiegel píše, že inšpektori pre nižší výber daní, než sa očakával, a pomalý priebeh privatizácií zvýšia potrebnú sumu škrtov o dve a pol miliardy eur.
Merkelová sa preto s rozhodnutím o Grécku neponáhľa. Okrem správy inšpektorov čaká aj na rozhodnutie nemeckého ústavného súdu v polovici septembra, či je trvalý euroval na pôžičky pre európske krajiny v problémoch v súlade s ústavou.
Na budúci rok v októbri ju čakajú voľby. Na politickej scéne aj vo verejnosti pritom rastie odpor k ďalšej pomoci Grécku.
Merkelovej minister hospodárstva, vicekancelár a šéf koaličných liberálov (FDP) Philipp Rösler povedal, že potenciálny odchod Grécka z eurozóny preňho už „dávno prestal byť strašidelný“.
Šéf koaličnej CSU Markus Söder zas dodal, že eurozóna by sa mala zbaviť Grécka do konca roka, kým nie je neskoro.
Ústretoví nie sú ani Merkelovej kresťanskí demokrati (CDU). Šéf klubu strany v parlamente Volker Kauder Grékov upozornil, že „nie je žiadny priestor na zmenu“ načasovania ani podmienok pomoci.
Tretí balík alebo bankrot Dlhší čas na plnenie podmienok získali tento rok Španieli. Trojpercentný strop na deficit im odložili o rok vďaka vzornému plneniu reformného programu.
Naopak, v Grécku boli s plnením záväzkov stále pozadu, čo rozčuľuje európskych veriteľov.
Krajina dostala dve pôžičky – 100 miliárd eur v roku 2010 a 130 miliárd eur v marci tohto roku.
Čoraz intenzívnejšie sa špekuluje, že eurozóna si bude musieť vybrať: bankrot a odchod Grécka s rizikom rozšírenia paniky do ďalších krajín alebo ďalší, tretí balík pomoci.
Kliknite TU pre zväčšenie infografu.
