DAMASK, BRATISLAVA. Americký prezident Barack Obama prvýkrát pripustil, že Američania by mohli vojensky intervenovať v Sýrii.
Dôvodom by podľa neho bolo, ak by hrozil útok sýrskymi chemickými alebo biologickými zbraňami, alebo keby sa mali dostať do nesprávnych rúk.
Skôr logistická pomoc
Obama však zdôraznil, že žiadny útok ešte nenariadil. Sýria má veľké zásoby zbraní hromadného ničenia, čo znervózňuje celý región. Použiť by ich mohol čoraz izolovanejší líder Bašar Asad alebo by sa po jeho prípadnom páde mohli dostať k teroristom.
Sýrska vláda v utorok vylúčila vojenský zásah zvonka ako nemožný, pretože by podľa nej presiahol hranice štátu.
Američania doteraz odmietali vojenský zásah v Sýrii, kde už v protivládnom povstaní zomrelo okolo 20tisíc ľudí. Opatrní sú aj k myšlienke vytvorenia bezletovej zóny a ich pomoc rebelom je skôr logistická a humanitárna.
Neochotu medzinárodného spoločenstva riešiť situáciu v Sýrii režim využíva na pokračujúce útoky na civilistov. Včera sa strieľalo v Aleppe aj na predmestiach metropoly Damask. Nový vyjednávač OSN pre Sýriu Lachdar Brahími vyhlásil, že svet by sa mal snažiť nie o to, aby zabránil občianskej vojne v krajine, ale aby ju ukončil.
Milión Sýrčanov utiekli
Konflikt medzi náboženskými a etnickými skupinami sa pritom rozšíril zo Sýrie aj do susedného Libanonu, kde na seba útočia prosýrske a protisýrske frakcie či sunniti a aláviti. Povstanie v Sýrii zasiahlo aj Turecko a Jordánsko, kde sa sústreďujú sýrski utečenci.
Hlavne Turecko sa sťažuje, že situácia už presahuje jeho možnosti pomoci. Podľa OSN je mimo domova milión obyvateľov Sýrie, dva a pol milióna je odkázaných na pomoc.
