Keď vypneme pred odchodom do postele plynový radiátor, teplota sa rýchlo blíži k tej, ktorá je vonku. Hlavnou príčinou výrazného úbytku tepla je jav, ktorý som si súkromne nazval ako jednotabuľkovosť.
Nemám štatistiku, ale okná v rodinných domoch tu nie sú vo väčšine prípadov ani dvojité. Sú jednotabuľkové.
Tie naše sa neotvárajú dokorán, ale posúvajú sa nabok ako sklo na starom sekretári. Posuvná časť sa dá poľahky vybrať a umyť. Nedávno som teda tieto posuvné časti vybral, vystriekal ich hadicou a nechal na slnku vysušiť. Znova som sa presvedčil, že čistotu treba hľadať v mysli, nie na skle.
To, že sa človek pri umývaní týchto okien nenadrie, je ich veľká výhoda. Odvrátenou stránkou je, že pri nich mrzne, aj keď nie doslova, ale obrazne.
Aj do subtropického obrazu zimy sa však zmestí dosť neútulnosti. Vlhko, teplota v noci občas padne k štyrom stupňom, ba dokonca kde-tu oblizuje nulu.
Para spáčov sa skvapalňuje na oknách, ráno sú pod nimi mláčky, manželku ani nevidím, mám na hlave mikinu. Vtedy mám chuť jednotabuľkovosť vykázať do trópov a nahradiť ju, ako sa hovorí, normálnym slovensko-poľským plastovým oknom.
Okná z PVC sú tu však veľmi drahé, trh je ešte len v začiatkoch. No rastúce ceny energií môžu vcelku otužilé austrálske domácnosti pomknúť k tomu, aby sa začali vážne obzerať po kvalitných oknách.
Vedieť tak, či oknárov čaká boom, idem do okien.
