Brusel 3. septembra (TASR) - Predstava, že priestor bezpečnosti a prosperity na európskom kontinente siaha od Atlantiku a Stredozemného mora až k Baltiku a Čiernemu moru, je síce pekná, ale "robustné" rozšírenie, na ktoré sa pripravuje NATO, môže alianciu výrazne oslabiť. Tvrdia to viacerí analytici a experti.
Prijatie zrejme až siedmich nových členov oslabí podľa nich vojenské kapacity NATO, ohrozí súdržnosť vnútri aliancie a posilní debatu o jej opodstatnenosti.
"Nikto z kandidátov nespĺňa stanovené vojenské kritériá pre členstvo," napísal Sean Kay z Wesleyanovej univerzity v americkom Ohiu v článku, ktorý vyzýva amerických senátorov, aby pred súhlasom s rozšírením NATO dobre pouvažovali.
"Čo je najdôležitejšie, znížená schopnosť NATO prijímať efektívne rozhodnutia založené na konsenze urobí organizáciu ešte menej príťažlivou pre USA," tvrdí Kay. Už rozhodnutie Washingtonu v podstate samostatne viesť vojenskú kampaň v Afganistane po 11. septembri 2001 posilnilo podľa neho dojem, že Američanom je NATO ako bojová sila čoraz viac ľahostajné.
Keďže USA svojich európskych spojencov ďaleko prevyšujú vo výdavkoch na obranu i vojenskej technológii, len ťažko budú chcieť zapájať NATO do budúcich vojenských akcií. To si uvedomuje aj generálny tajomník aliancie George Robertson, ktorý opakovane varoval, že ak európske krajiny nezvýšia investície do obrany, dostane sa NATO na vedľajšiu koľaj.
Podľa Guillauma Parmentiera z francúzskeho Ústavu pre medzinárodné vzťahy Washington už nepovažuje NATO za inštitúciu, ktorú by si zvolil pri svojom politickom či vojenskom angažovaní v Európe. Aliancia riskuje, že sa stane len "diskusným fórom a zdrojom užitočných a zaujímavých analýz".
"Nebezpečenstvo, že NATO sa zvrhne týmto smerom bude tým väčšie, čím viac a rýchlejšie sa aliancia rozšíri," napísal Parmentier v novom čísle časopisu NATO Review. "Je to preto, že veľa krajín, ktoré sa uchádzajú o členstvo, má slabo vybavené armády. Výsledkom toho je, že ich praktický prínos pre kapacity aliancie bude zrejme minimálny."
Viacerí analytici tvrdia, že noví členovia budú len pasívnymi prijímateľmi bezpečnostných záruk, ktoré NATO poskytuje. "V blízkej budúcnosti, povedzme v najbližšej dekáde, žiadna zo siedmich krajín, ktoré asi dostanú v Prahe pozvánku, neprinesie so sebou do aliancie nič hodnotné okrem infraštruktúry a prístupu do vzdušného priestoru," tvrdí výskumník inštitútu RAND Thomas Szayna.
Stúpenci veľkého rozšírenia NATO na druhej strane tvrdia, že vlaňajší 11. september ukázal potrebu vybudovať čo najširšiu koalíciu krajín, ktoré zdieľajú spoločné demokratické hodnoty, aby spoločne mohli čeliť novým hrozbám ako terorizmus a zbrane hromadného ničenia.
Rozšírenie tiež pomôže udržať východoeurópske krajiny na ceste reforiem. Prijatie troch pobaltských krajín - Litvy, Lotyšska a Estónska - vytvorí most medzi NATO a Ruskom. Slovensko posilní vplyv aliancie na východe, Slovinsko a Rumunsko s Bulharskom dostanú NATO na Balkán a vyplnia geografickú medzeru medzi strednou Európou a Tureckom.
Všetky tieto argumenty však nasvedčujú tomu, že prínos nových členov bude skôr politický a strategický ako vojenský, zhodujú sa analytici.
O počte pozvaných krajín rozhodnú lídri 19 členských krajín NATO na summite v Prahe, ktorý sa uskutoční 21. a 22. novembra.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
