Lesklých ženských časopisov s vyzývavými modelkami na titulke a každou druhou témou o sexe, diéte či love na mužov sú v súčasnosti tisíce.
Autorka revolučnej premeny magazínov pre ženy v domácnosti na to, čo poznáme z novinových stánkov dnes, Helen Gurleyová Brownová (8. 2. 1922 - 13. 8. 2012) sa do nej pustila už ako vydatá štyridsiatnička.
V Amerike na začiatku 60. rokov spôsobila senzáciu knihou, kde ukázala, že sex majú aj slobodné ženy a že si ho užívajú. Knihou Sex a slobodné dievča prerazila v čase, keď nevydaté dvadsiatničky označovali za staré dievky. Jej úspech jej pomohol stať sa na viac ako tridsať rokov šéfredaktorkou ženského magazínu Cosmopolitan.
Drobná žena, ktorá podľa New York Times nosila minišaty a dierované pančuchy ešte ako osemdesiatnička a milovala spoločnosť, videla dôvod svojho úspechu jednoducho. „Skôr než veľká inteligencia bola za mojím úspechom dávka zdravého rozumu,“ konštatovala.
Zlé sa dostanú všade
Sama Gurleyová Brownová sa označovala za feministku, no tábor bojovníčok za práva žien často rozčuľovala. Hoci jej myšlienky o tom, že na dobrý a slobodný sex majú právo aj ženy, boli revolučné, bola zároveň ukážkovým zástancom kultu povrchnej ženskej krásy.
Okrem toho, že na stránkach Cosmopolitanu svietili za jej vedenia vyzývavé modelky, bola Gurleyová Brownová častou zákazníčkou plastických chirurgov.
Podozrenia zo sexuálneho obťažovania u známych politikov zas zľahčovala s tým, že „sexuálna pozornosť mužov je takmer vždy príjemná“.
Autorka populárneho výroku „dobré dievčatá sa dostanú do neba, zlé všade“ však túžila po všetkom, len nie po obyčajnom živote určenom pre dcéru chudobných učiteľov v Arkansase.
„Nikdy sa mi nepáčil život, aký bol pre mňa naprogramovaný – nudný, vidiecky a chudobný. Zavrhla som ho ako sedemročná,“ napísala Gurleyová Brownová vo svojej knihe Having it all (Ako mať všetko).
Jej otec nešťastne zahynul, keď bola ešte dieťa a jej staršia sestra dostala obrnu a zostala ochrnutá od pása nadol. Matka aj sestra trpeli depresiami.
Gurleyová prešla sériou sekretárskych zamestnaní, kde sa stretla so stereotypnými šéfmi, u ktorých sa za nežnosti či sex dali očakávať hodnotné odmeny. Zlom v jej kariére znamenala pozícia reklamnej textárky v Los Angeles.
Tu sa spoznala s manželom, bývalým členom vedenia Cosmopolitanu a hollywoodskym filmovým producentom (napr. filmu Čeľuste) Davidom Brownom. Hoci sa vydávala až ako 37-ročná, manželstvo im vydržalo 51 rokov.
Práve Brown ju presvedčil, aby napísala knihu, ktorá ju preslávila, Sex a slobodné dievča. Vyšla v roku 1962 a predali sa z nej milióny výtlačkov. Na jej základe vznikol rovnomenný film.
Sexi modelky na titulke
Manželia sa potom presunuli do New Yorku, kde v roku 1965 Gurleyovej Brownovej ponúkol mediálny gigant Hearst Corporation šéfredaktorskú stoličku v Cosmopolitane. Neveľmi úspešný magazín pre ženy v domácnosti sa vtedy venoval zdraviu, výchove detí či vareniu.
Nová šéfredaktorka na titulku priniesla sexi modelky a otvorila témy o sexe. Šteklivé upútavky na prvé strany písal jej muž. Čitateľky nadchol aj vložený plagát prakticky nahého herca Burta Reynoldsa. Do vrcholu v 80. rokoch sa viac než strojnásobil náklad na asi tri milióny výtlačkov.
„Bola priekopníčkou, ktorá zmenila nielen celé mediálne odvetvie, ale aj americkú kultúru," povedal o nej starosta New Yorku Michael Bloomberg.
Hoci pre úpadok v 90. rokoch šéfredaktorku vymenili, do konca života viedla zahraničné vydania magazínu.
Brownovci nemali deti, no Gurleyová Brownová ich manželstvo opisovala ako ideálne. „Môžem byť doma workoholička a jemu to nevadí. No zato je o neho postarané, on je kráľ,“ povedala pre San Francisco Chronicle v roku 1990.
Gurleyová Brownová zomrela tam, kde prežila najúspešnejšie obdobie svojho života, v New Yorku. No nie v štýle divokého sexu bez záväzkov. Po krátkom pobyte v nemocnici ako 90-ročná, dva roky po svojom manželovi.
