SME

Gréci čistia krajinu od imigrantov

Prisťahovalcov nechcú ani bežní Gréci. Počet rasových útokov v krajine stúpa.

Cudzinci zažívajú v Aténach ťažké časy.Cudzinci zažívajú v Aténach ťažké časy. (Zdroj: SITA/AP)

Prisťahovalcov nechcú ani bežní Gréci. Počet rasových útokov v krajine stúpa.

ATÉNY, BRATISLAVA. Aténske námestie Omonia sa nachádza len kilometer od gréckeho parlamentu. Ešte donedávna ho považovali za centrum imigrantov v Aténach, kde podľa domácich prekvitali zločin aj prostitúcia.

Po nedávnej akcii gréckej polície proti prisťahovalcom je všetko inak. Podľa portálu SE Times polícia Omoniu takmer úplne vyčistila.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akcia ako pohostinnosť

Grécka vláda sa v čase, keď musí riešiť ekonomickú krízu, pustila do boja s imigrantmi.

SkryťVypnúť reklamu

Pri nedávnej akcii zadržala polícia 8-tisíc prisťahovalcov. Väčšina z nich bola v krajine legálne, asi dvetisíc ľudí bez papierov uväznili.

Akcia mala provokačný názov Zeus Xenios. V gréckej mytológii to bol boh pohostinnosti. Medzi zadržanými bol aj jeden iracký Kurd.

„Policajt povedal mne a každému, kto nevyzeral grécky, aby sme ho nasledovali. Celá procedúra trvala päť hodín, veľa sa tam kričalo, jedného Alžírčana zbili,“ povedal pre Guardian muž, ktorý žije v krajine legálne 15 rokov.

Problém prisťahovalectva je v Grécku skutočne jeden z najväčších spomedzi krajín Európskej únie.

Vzhľadom na svoju geografickú polohu prechádza cez Grécko ročne stotisíc imigrantov. Deväť z desiatich prisťahovalcov vstupuje do Európy práve cez Grécko.

SkryťVypnúť reklamu

Keďže susedné Bulharsko stále nie je v Schengene, mnohí nelegálni cudzinci nemajú kadiaľ postupovať ďalej do Európy, čo je ich sen, a zostávajú v krajine.

V 11-miliónovom Grécku žije milión legálnych aj nelegálnych prisťahovalcov.

Nová pravicová vláda si problém prisťahovalectva zvolila za jednu zo svojich priorít.

„Strácame krajinu. To, čo sa deje teraz, je najväčšia invázia v histórii. Od príchodu Dórov pred 3000 rokmi sme nemali taký prúd imigrácie,“ povedal pre televíziu Skai minister pre verejný poriadok Nikos Dendias.

„Nedovolíme, aby sa naše mestá a krajina stali getom migrantov,“ dodal.

Ako však píše portál Ekathimerini, pred pár rokmi politikom imigranti neprekážali. Aj preto, že ako lacná pracovná sila pomáhali v hospodárskom raste krajiny.

SkryťVypnúť reklamu

„Dokonca aj projekty pre „zázračné“ olympijské hry v roku 2004 boli postavené načas najmä vďaka migrantom,“ píše portál v komentári.

To je však už pre ekonomickú krízu minulosť. Mnohí Gréci obviňujú práve imigrantov z toho, že im kradnú prácu. Vláda hlas ľudu počúva.

Stavia záchytné centrá, celkovo pre 30­tisíc migrantov. Zvyšuje počty policajtov na hraniciach.

A nelegálnych imigrantov už začala deportovať do ich krajín - nedávno poslala domov 88 Pakistancov.

Kritika mimovládok

Spôsob, akým zakročila vláda proti imigrantom, sa nepáči organizáciám na ochranu ľudských práv.

Polícia vyberá podozrivých na ulici na základe farby pleti, aj keď mnohí Afričania či prisťahovalci z Ázie v krajine žijú a pracujú legálne.

Podľa opozície sa vláda snaží bojom proti imigrantom prekryť to, že sa nedokáže dohodnúť s veriteľmi na riešení gréckej krízy.

SkryťVypnúť reklamu

„Nehovoríme, že krajina nemá právo kontrolovať migráciu, no musí to robiť podľa medzinárodných pravidiel,“ tvrdí pre SE Times Lia Gogouová z Amnesty International.

Akcia tiež podľa nich zvýši počet útokov Grékov proti imigrantom. Tie od začiatku roka v krajine stúpajú.

„Začalo sa to slovnými útokmi, potom prišli s palicami, teraz už vyťahujú nože,“ povedal v utorok pre Reuters šéf pakistanskej komunity v krajine Javied Aslam.

Podľa neho došlo za šesť mesiacov k 500 útokov, viac ako 20 ľudí bodli nožom. Jeden Iračan zomrel.

Polícia však hovorí, že akcia bola úspešná a odrádza tých, čo chcú prísť do krajiny. Podľa ich čísiel, kým pred operáciou chytili na hraniciach za deň 447 ľudí, v dňoch po nej už len pätnásť.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 065
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 584
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 199
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 440
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 613
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 607
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 276
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 865
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu