Varšava 13. júna (TASR) - Sotva je v Európe krajina, v ktorej by sa mohol americký prezident George W. Bush cítiť vítanejším hosťom ako v Poľsku. Poľských politikov totiž hnevá, keď sa zo západnej časti kontinentu ozve kritika na adresu americkej hlavy štátu alebo sa objavia výzvy na väčší odstup k atlantickému partnerovi.
Pre väčšinu Poliakov zostávajú Spojené štáty americké zasľúbenou zemou, od ktorej očakávajú väčšie angažovanie sa v Európe a skutočnosť, že Bush počas svojej prvej európskej cesty nepristane v Berlíne či Paríži, ale vo Varšave napĺňa národne orientovaných Poliakov hrdosťou.
Začiatky tohto transatlantického priateľstva majú korene v dávnej minulosti a siahajú ešte do čias amerického boja za nezávislosť. Vtedy patril poľský hrdina národnooslobodzovacieho boja Tadeusz Kosciuzsko k washingtonským generálom - ešte predtým, ako bojoval vo svojej poľskej vlasti proti Rusom. "Za vašu a našu slobodu" - tak znelo oddávna heslo poľských vojakov bojujúcich v cudzích armádach aj za slobodu a nezávislosť svojej krajiny, či už v jednotkách Napoleona alebo na strane spojencov v druhej svetovej vojne.
Teheránska, Jaltská a Postupimská konferencia priradili Poľsko k sovietskemu mocenskému bloku. Ani 50-ročná komunistická vláda nemohla zakaliť žiadostivý pohľad smerujúci k USA.
Od pádu železnej opony a prijatí prvých štátov bývalej Varšavskej zmluvy do Severoatlantickej aliancie je Poľsko takým silným stúpencom amerického angažovania sa v Európe, že západní diplomati vo Varšave si šepkajú o Poľsku ako "o americkej ponorke v NATO" či "piatej kolóne Američanov".
Počas Bushovej návštevy Varšavy sa však bude hovoriť aj o problematických témach. Ide pritom najmä o historické staré bremená vojnového a povojnového obdobia. Exiloví Poliaci a židovské organizácie v USA starajúce sa o vysťahovalcov z radov poľských židov kritizujú už dlhú dobu, že Poľsko ešte neodškodnilo majiteľov domov a pozemkov, ktorých majetok bol počas komunizmu zoštátnený.
Ďalším sporným bodom, do ktorého sa už zapojil americký Kongres, sú obrazy vyhotovené Dinah Gottliebovou-Babbittovou. Tie musela táto umelkyňa českého pôvodu urobiť v koncentračnom tábore Osvienčim pre známeho táborového lekára Josefa Mengeleho. Už mnoho rokov sa umelkyňa žijúca v súčasnosti v Kalifornii snaží o vydanie portrétov väzňov z "cigánskeho tábora". Obrazy sú súčasťou zbierky v múzeu Osvienčim-Brezinka a tak jeho vedenie ako aj poľské rómske združenia či bývalí osvienčimskí väzni sa dôrazne zasadzujú za to, aby sa ponechali tam, kde vznikli.
3 mon juh
