PARÍŽ, BRATISLAVA. Sýria ako druhá Líbya. Scenár, ktorý je pre mnohých nočnou morou, ale nie vo Francúzsku.
Socialistický prezident Francois Hollande sa musí brániť útokom sprava aj zľava, že na krviprelievanie v Sýrii nedokázal zareagovať rýchlo a rázne ako jeho pravicový predchodca Nicolas Sarkozy pred rokom a pol v Líbyi.
Sarkozy je späť
Úspešné vojenské ťaženie, kde Francúzsko zohralo kľúčovú úlohu, vtedy Sarkozyho dostalo na výslnie vo svete aj doma. Letecké útoky na pomoc rebelom podporovali prakticky všetky politické strany a takmer dve tretiny Francúzov.
V Sýrii konflikt rebelov s režimom Bašara Asada trvá už 17 mesiacov a ani tisíce mŕtvych nedokázali presvedčiť medzinárodné spoločenstvo na dohodu. V Bezpečnostnej rade OSN rezolúciu blokujú Rusko a Čína.
Sýrsky konflikt
- Zo Sýrie ušlo 120-tisíc ľudí, najviac do Turecka, Jordánska a Libanonu.
- Podľa OSN v konflikte proti režimu Bašara Asada zomrelo najmenej 10-tisíc ľudí, aktivisti tvrdia, že to číslo je podstatne vyššie.
- Prvé protesty na sýrskych uliciach odštartovali pred sedemnástimi mesiacmi.
Sarkozy sa vrátil na mediálne výslnie z politického dôchodku, keď si minulý týždeň telefonoval so šéfom sýrskej opozície.
Zhodli sa, že ich situácia je veľmi podobná Líbyi a vyžaduje „rýchly zásah medzinárodného spoločenstva“.
Tajomník Sarkozyho strany Jean-Francois Copé Hollandovi vytkol „ohlušujúce ticho“ ku krviprelievaniu.
Svoje si prezident vypočul aj od ľavicového intelektuála Bernarda HenriLévyho, ktorý podporoval ťaženie v Líbyi.
„Som sklamaný. Zočivoči možno najväčšej politickej a morálnej skúške jeho mandátu je táto nečinnosť neprípustná,“ povedal pre rozhlasovú stanicu Europe 1.
Hollande rovnako ako šéf diplomacie Laurent Fabius sú pritom na dovolenke. Napriek tomu, že tento mesiac predsedajú Bezpečnostnej rade OSN a hľadajú riešenie pre občiansku vojnu v Sýrii.
Bezletová zóna?
Prezident sa cez víkend vrátil z dovolenky pre pohreb francúzskeho vojaka a reagoval na kritiku. Francúzsko podľa neho „pokračuje v odhodlanej snahe o zmenu politickej moci“ v krajine, podporuje rebelov a pomáha v humanitárnej oblasti. Na koniec augusta zvolal rokovanie OSN o humanitárnej kríze v krajine.
Spojené štáty s Tureckom zatiaľ naznačili, že uvažujú o bezletovej zóne. Práve vzdušná vojenská podpora zo Západu bola v Líbyi kľúčová pre víťazstvo rebelov. Požiadala však vtedy o ňu Liga arabských štátov a za Sarkozyho sa postavili aj Briti. Teraz sa do akcie v Sýrie nikto nehrnie.
Ani Francúzi nie sú presvedčení. Tesná väčšina 52 percent je podľa prieskumu Ifop pre denník Ouest-France za medzinárodné vojenské riešenie. Jasná väčšina však nechce, aby boli v Sýrii francúzski vojaci.
Riaditeľ Inštitútu medzinárodných a strategických vzťahov Pascal Boniface pre denník povedal, že žiadna intervencia nie je jednoduchá a bez rizík. „Aj v Líbyi vojna trvala sedem mesiacov a to Kaddáfího armáda bola slabšia ako Asadova,“ pripomína.
