Václav Klaus vyliezol na Sněžku, ľudovci chcú vypustiť z názvu strany slovo „kresťanská“ a boj pravice s ľavicou sa scvrkol na konflikt zubnej protézy predsedu TOP 09 a zubného strojčeka šéfa socialistov. To bol minulý týždeň v českej politike.
Mňa však zaujala úplne iná správa. V sobotu uplynulo 130 rokov od zavedenia prvej telefónnej ústredne v Prahe. Bola na Malom námestí v centre mesta a prvý telefónny zoznam obsahoval 98 čísel. Bolo to iba šesť rokov po tom, čo Alexander Bell telefón vynašiel a predstavil ho na Svetovej výstave vo Philadelphii.
Telefón pritom Prahu, túžiacu v Rakúsko-Uhorsku dosiahnuť svetovosť Viedne, vzrušoval od samého začiatku. Pražskej smotánke ho prvý raz prezentovali už v roku 1877.
Prvé prístroje si zakúpili napríklad majiteľ baní Richard Hartmann či majiteľ cukrovaru Bedřich Frey. Licenciu na telefóny vlastnil syn slávneho „otca“ českých dejín Jan Palacký. Telefónna sieť sa rozvíjala rovnakým tempom ako vo svetových veľkomestách.
Fascinuje ma, že sa to dialo v spoločensky i politicky nepokojnom čase. Keď otvoríme dobové noviny, získame pocit, že v krajine nič nefungovalo, politici strácali čas i sily v malicherných sporoch a spisovatelia prepadali beznádeji.
A blížilo sa strašné dvadsiate storočie, ktoré Európu zdecimovalo dvoma vojnami a Československo či Česko odsunulo nie mesiace či roky, ale desaťročie za civilizovaný svet. Netvrdím, že nás niečo také čaká. Ale niekedy je dobré ignorovať nové a viac premýšľať o starých správach. Trebárs len preto, aby sme zistili, že sa máme oveľa lepšie, než si myslíme.
