Rabíndrananáth Thákur je jedným z najvýznamnejších indických spisovateľov, možno najvýznamnejším. Ak na Slovensku niekto pozná z indickej literatúry viac než názvy starovekých eposov či Kámasútru, je veľká šanca, že ide práve o Thákura. Najmä vďaka Dušanovi Zbavitelovi, významnému českému indológovi, rodákovi z Košíc.
Hovorí sa, že osudy týchto dvoch mužov sú prepojené, aj keď sa nikdy nestretli.
Thákur, bojovník za nezávislosť Indie od Veľkej Británie, bol v medzivojnovom období viackrát v Československu, ako prezidenta indickej Ligy proti fašizmu ho zaujímala najmä politická situácia.
Zbavitel mal takisto problémy pre svoje presvedčenie, po invázii „spojeneckých" vojsk z roku 1968 musel opustiť Karlovu univerzitu, kde vyučoval bengálsku literatúru a sanskrit. Aktívne totiž vystupoval proti okupácii, neskôr sa podpísal aj pod žiadosť o prepustenie Václava Havla z väzenia.
Začal učiť v jazykovej škole, konečne mal dosť času na cestovanie po Indii. Vo svojom diele o indickej kultúre sa venoval nielen literatúre, ale aj dejinám, politike, filozofii, dráme či poézii. Podobne ako Thákur. Sám napísal dvadsať kníh, ďalších 60 preložil najmä z bengálčiny, no pustil sa aj do Agáty Christie.
Indickú kultúru si nevybral náhodou, hovorí, že v minulom živote bol Indom. „Raz som prišiel do indickej dediny k domu a zrazu som vedel, čo je za ním: rybník, schody dole a vedľa toho ďalšie dve chalupy. Obišiel som ho a naozaj to tam bolo," povedal v dokumente Českej televízie.
Možno aj preto dostal od indickej vlády ocenenie Padma bhúšan, určené hlavne pre Indov.
Ak by sa dožil samostatnej Indie, zrejme by ju dostal aj Thákur. Ten však zomrel už v roku 1941, 7. augusta. V ten istý deň zomrel na mozgovú mŕtvicu aj Zbavitel.
