Čínske veľvyslanectvo v SR otvorilo 5.júna 2001 v priestoroch Národného osvetového centra výstavu pod názvom "Čínsky Tibet a kultúrne dedičstvo vo fotografii". Výstava vyvolala v tlači reakcie, z ktorých vyberáme:
V dnešnom vydaní denníka Sme sú publikované reakcie na kritický článok z denníka zo dňa 12. júna. Autorka článku pod názvom "Propaganda najhrubšieho zrna, akú sme už dlho nevideli" Nina Jassingerová sa tu venovala výstave Čínsky Tibet a kultúrne dedičstvo vo fotografii, ktorá sa konala v priestoroch Národného osvetového centra. Autorka komentára uvádza, že čínska vláda za asistencie Milana Kňažka a teda asi so súhlasom slovenskej vlády 5.júna otvorila niečo, čo sa dá nazvať iba "vystavka dostiženij" Číny v Tibete. Podľa autorky je táto výstava propagandistická a nevystihuje realitu. Autorka protestuje proti tomu, aby sa na Slovensku verejne a legálne podporoval totalitný režim a žiada akékoľvek vysvetlenie od kohokoľvek, kto je za výstavu zodpovedný.
Denník Sme zo dňa 13. júna prináša reakciu na tento článok. Národné osvetové centrum (NOC) podľa stanoviska generálneho riaditeľa Jána Tazberíka nie je spoluorganizátorom výstavy, výstava sa uskutočnila na základe zmluvy, schválenej pracovníkmi sekcie kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry. Realizáciu výstavy NOC vopred konzultovalo s pracovníkmi ministerstva kultúry a zahraničných vecí.
Od obsahu výstavy sa dištancuje minister kultúry M.Kňažko, ktorý zároveň verejne deklaruje svoj protest proti akémukoľvek porušovaniu ľudských a občianskych práv. S výstavou podľa M.Kňažka nemá ministerstvo nič spoločné, nikdy sa nevyjadrovalo k jej obsahu a výstava sa neotvorila za asistencie ministra ani so súhlasom slovenskej vlády. Za poskytnutie priestorov NOC zodpovedá podľa ministra kultúry riaditeľ centra. Zodpovednosť za obsahové zameranie výstavy má v plnej miere podľa ministra kultúry jej organizátor, ktorým je Veľvyslanectvo ČĽR v SR.
K tejto téme sa v rozhovore pod názvom Šebej: Chýba mi trochu tvrdosti pre denník vyjadruje aj predseda parlamentného výboru pre európsku integráciu F.Šebej. Podľa neho je chybou, že najvyšší ústavní činitelia SR neprijali dalajlámu pri jeho súkromnej návšteve Slovenska, a tak nevyjadrili svoj postoj k tomu, čo Čína pácha v Tibete.
Kriticky vyznieva aj článok pod názvom Čína: o ľudských právach mlčíme, v ktorom autor popisuje vzťah najvyšších slovenských predstaviteľov od vzniku SR k Číne a jej postoja k Tibetu. Prvý slovenský prezident M.Kováč počas návštevy Číny o ľudských právach nehovoril, ešte mlčanlivejší sa javí autorovi článku súčasný prezident R.Schuster. Najväčšiu kritiku si podľa autora vyslúžilo HZDS, ktorého minister kultúry I.Hudec navštívil Čínu v čase, keď si celý demokratický svet pripomínal ôsme výročie krvavého potlačenia študentských protestov na námesti Tienanmen.
