Otvorenosť a úprimnosť, s akými DANUTA WALESOVÁ opísala udalosti a ľudí okolo seba, vyvolali senzáciu. Po prvýkrát sa jej podarilo vyjsť z tieňa muža, ktorého obdivovali milióny a ktorý, ako ho opísala, v každodennom živote nebol ideálny. Sny a tajomstvá v náklade 300-tisíc sa hneď po vydaní stali bestsellerom. Autorka získala mnoho ocenení za odvahu a silu meniť stereotypy ohľadom úlohy žien. Na jeseň sa pripravuje české vydanie knihy. Nerada poskytuje rozhovory, novinárov si vyberá. Denník SME pozvala do svojho domu v Gdansku.
Vášho manžela Lecha Walesu pozná celý svet, ale vy ste vždy boli v jeho tieni. Agnieszka Grochowska - herečka, ktorá vás stvárňuje vo filme Andrzeja Wajdu o legendárnom vodcovi Solidarity, povedala, že sa z vašej knihy Sny a tajomstvá dozvedela, že ste výnimočne silná, vnútorne slobodná žena, ktorá bola z vlastného rozhodnutia v úzadí. Je to tak?
Nikdy som nebola tou prvou, nemala som také ambície. Tých, ktorí sú v popredí, sa dá ľahšie odhaliť. Ja som bola vždy tá druhá a tak mi to vyhovovalo. Rada pozorujem ľudí, rada sa s nimi rozprávam, pretože sa môžem niečo od nich naučiť. Po napísaní knihy sa však všetko zmenilo a teraz sa musím vyjadrovať, odpovedať na otázky. Niektorí hovoria, že som pre nich vzorom. Je to zodpovednosť, lebo čo ak niečo urobím zle?
Cítite sa zle, keď ste stredobodom pozornosti?
Zle. Nerada poskytujem rozhovory. Moja kniha hovorí o mne, o mojom správaní, o mojej rodine.
Pomohla vám kniha oslobodiť sa?
Bez slobody človek nemôže byť šťastný. Keď má niekto veľkú rodinu a takého manžela, akého mám ja, ktorý vždy chcel dominovať, je ťažké dosiahnuť slobodu. Teraz sa konečne cítim slobodnejšia.
Niektorí tvrdia, že ste knihu napísali ako odplatu. Je to tak?
Nie, vôbec nie. Počas písania tej knihy som nemyslela na to, ako to bude vnímať on. Nechcela som ho poučovať. Ja som bola zakomplexované dievča, ktoré ukončilo vysokú školu života. Bola som vybrúsená vo všetkých oblastiach života, vychovala som osem detí, stretávala som sa s novinármi, keď bol manžel počas výnimočného stavu väznený. Učila som sa za pochodu.
V knihe ste ukázali inú tvár svojho manžela. Otriaslo to Lechom Walesom?
Veľmi. On tú knihu vôbec nepochopil. Ja sa mu už ani nesnažím nič vysvetľovať. Ohradil sa voči nej a vôbec ju ani neprečítal. On to nepochopil, ale dúfam, že ešte k tomu dospeje.
Keď sa kniha objavila na pultoch kníhkupectiev, hneď sa stala bestsellerom, vydavateľ musel urobiť dotlač. Čo myslíte, čím ste si podmanili čitateľov?
Neviem. Už po prvom stretnutí s čitateľmi vo Varšave som bola prekvapená takým veľkým záujmom. Tešilo ma, že som sa stretla s pochopením. Pre niektorých je to znova prežívanie dejín, ktorých boli svedkami. Je to živá história videná mojimi očami. Je to veľmi dojímavé, keď chodia za mnou ľudia so slzami v očiach. Teším sa, že to tak vyšlo, aj keď tomu celkom nerozumiem.
Veľa žien siahlo po tej knihe možno preto, lebo vo vás trochu vidia seba. Niektoré prišli o manželov pre alkohol, niektoré pre hazard. Vášho manžela pohltila politika?
Áno. Človek musí byť veľmi silný, aby zosúladil politiku s rodinou a so spoločenským životom. Niekomu sa to možno podarilo, ale môj manžel sa pre politiku obetoval. Možno to zaznie sebavedome, ale teraz som si vedomá toho, že som mu vytvorila vhodné podmienky. Ja som viedla dom, starala sa o rodinu a ešte som mu v tej politike z času na čas pomáhala. Nie je to dobré. Keď neinvestujeme do rodiny, môže sa stať, že sa rodina rozpadne. Nám tiež manžel vytvoril lepšie podmienky, ale prinieslo to aj straty.
Legendárny bojovník s komunizmom Lech Walesa s manželkou Danutou a deťmi.
FOTO - Profimedia
Kedy sa vám prvý raz politika zamiešala do života?
Bol december 1970 a začal sa štrajk. Ten moment mi asi najviac utkvel v pamäti, lebo náš prvý syn mal vtedy len dva mesiace. Bola som vtedy ešte mladé dievča. Ale pristupovala som k tomu pokojne, lebo som mala na starosť dieťa. Moja predstavivosť bola vtedy uspatá a preto som sa netrápila. Nemyslela som na to, čo sa stane, čo bude ďalej. Manžel bol vtedy väznený tri dni.
Odvtedy bola politika spoločníkom rodiny Walesovcov?
Bohužiaľ áno. Tajné služby manžela neprestajne pozorovali. Nikdy sme nemali pokoj. Neboli sme sami, stále niekto za nami chodil, doma sme mali ploštice.
V auguste roku 1980 sa váš manžel stal vodcom Solidarity – prvého odborového zväzu, ktorý donútil komunistov k rozhovorom o požiadavkách Poliakov. Boli ste na neho hrdá?
Aj vtedy sme mali malé dieťa, dvojtýždňovú dcéru. Nebola ešte prihlásená na matrike a tak mi manžel povedal, že ju ide prihlásiť. Neviem, možno mi tak povedal, lebo sme mali ploštice. Nedorazil na matriku, šiel do lodeníc štrajkovať. Až po obede som sa o tom dozvedela. V tých dňoch som pocítila najviac srdečnosti. Ľudia nám domov nosili múku, kašu, cukor, ovocie, niektorí aj peniaze. A treba podotknúť, že to boli časy, keď jedlo aj veľa iných tovarov bolo na lístky! Chcela by som, aby Poliaci ešte raz pocítili takú ozajstnú solidaritu, taký entuziazmus, akým sme vtedy žili. Po niekoľkých dňoch som sa šla pozrieť za manželom a za štrajkujúcimi do lodeníc.
Čo ste vtedy cítili?
Že Poľsko získava Walesu, ale ja oňho prichádzam. Do času, keď zaviedli výnimočný stav, bol doma veľmi zriedkavo. A v čase výnimočného stavu bol internovaný. Nebolo to ani pre mňa, ani pre deti. Obetoval sa pre politiku.
A za to bol odmenený Nobelovou cenou za mier v roku 1983. O jej vyzdvihnutie požiadal vás.
Obával sa vtedy, že keď vycestuje do Osla, tak ho naspäť do Poľska nepustia, tak som vycestovala ja. Vnímala som to ako svoju povinnosť voči vlasti.
Aké to bolo?
Stretla som v živote veľkých tohto sveta, kráľov, prezidentov, ale to na mňa nerobilo veľký dojem, veď to sú len ľudia. Najdôležitejšie pre mňa boli stretnutia so Svätým Otcom Jánom Pavlom II.
Ale manžel vás ohodnotil len na tri plus. Prečo?
Treba sa ho opýtať. Možno ma chcel motivovať k väčším úspechom?
Napísali ste, že ste mali na manžela vplyv len do čias, kým sa stal prezidentom.
Viete, keď bol nervózny, bránil sa riešeniam, ktoré som mu napovedala, ale v konečnom dôsledku to spravil a vždy mu to vyšlo. Potom, keď sa stal prezidentom a vycestoval do Varšavy, už len výnimočne bral do úvahy moje názory.
Keď prehral prezidentské voľby na druhé volebné obdobie v roku 1995, tešili ste sa, že sa manžel vráti domov.
Áno, vrátil sa z Varšavy (smiech), ale nevrátil sa k rodine. Žije ako keby inde. On je uzavretý, trpí a nevie sa z toho dostať.
Andrzej Wajda točí film o Lechovi Walesovi a o tých časoch. Čo očakávate?
Nemám žiadne očakávania. Stretla som sa s herečkou, ktorá ma stvárňuje, dobre sme si porozumeli. Bola som aj chvíľu na natáčaní filmu. Viem, že robili dokrútky na základe úryvkov z knihy, ktorú som napísala.
A ako k filmu pristupuje Lech Walesa?
Manžel sa ani nestretol s hercom, ktorý ho stvárňuje – Robertom Wieckiewiczom. S pánom Wajdom sa rozprával asi len raz. Manžel má taký prístup: ak film zožne úspech, bude pri tom, ale keby to bol prepadák, povie, že sa toho nezúčastňoval. (smiech)
Danuta Walesová (1949)
ukončila základnú školu, pracovala na statku svojich rodičov. V roku 1968 sa presťahovala do Gdanska a pracovala v kvetinárstve, kde sa zoznámila s Lechom Walesom. Vzali sa o rok neskôr a majú spolu osem detí. Celý život sa venovala rodine. V roku 1983 prebrala v Osle za Lecha Walesu Nobelovu cenu za mier. Ako prvá dáma spolupracovala s nadáciami. V roku 2011 sa objavila jej kniha Tajomstvá a sny (spracovaná Piortom Adamowiczom), za ktorú získala mnoho ocenení. V roku 2012 jej poľský prezident Bronislaw Komorowski udelil vysoké vyznamenanie za výnimočné zásluhy o nezávislosť Poľska a za angažovanosť v demokratických zmenách.
Autor: Małgorzata Wojcieszyńska, Gdansk
