Washington 13. júna (TASR) - Spojené štáty americké napriek protestu proti poskytnutiu medzinárodného úveru Juhoslávii v utorok vyzdvihli juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu za kroky, ktoré podnikol smerom k zmierneniu povojnového napätia a zlepšeniu vzťahov svojej krajiny s Chorvátskom.
"Spojené štáty veľmi vítajú stretnutie chorvátskeho prezidenta (Stjepana) Mesiča a juhoslovanského prezidenta Koštunicu," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Philip Reeker na tlačovom brífingu vo Washingtone. Dodal, že "obaja prezidenti vydali veľmi konštruktívne spoločné vyhlásenie o základných princípoch, ktoré by mali viesť k normalizácii vzťahov."
Koštunica sa stretol so svojím chorvátskym partnerom minulý týždeň na schôdzke prezidentov 14 európskych krajín v talianskej Verbanii. Na pracovnom stretnutí obe hlavy štátov podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali, že urobia všetko pre normalizáciu vzájomných vzťahov, a budú sa snažiť rozvíjať vzájomnú spoluprácu vo všetkých oblastiach spoločného záujmu. Obe krajiny sa tiež zaviazali, že si nebudú nárokovať na žiadnu časť územia Bosny a Hercegoviny.
Spojené štáty vyzdvihli tento krok ako vysoko produktívny, a to aj napriek tomu, že v pondelok hlasovali proti poskytnutiu 249-miliónového úveru Juhoslávii zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF). MMF však napriek tomu medzinárodný úver na pomoc hospodárskemu programu juhoslovanskej vlády schválil.
Washington žiada, aby Belehrad viac spolupracoval s Medzinárodným trestným tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu, ktorý požaduje vydanie bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča na trestné stíhanie za vojnové zločiny v Kosove.
Zákon schválený americkým Kongresom zaväzuje vládu prezidenta Georgea W. Busha, aby na základe "série testov demokracie" rozhodla, či si Belehrad zaslúži naďalej dostávať finančnú pomoc. Vzhľadom na podmienenosť pokračujúcej pomoci Bushova administratíva nie je stále rozhodnutá, či podporí darcovskú konferenciu pre Juhosláviu, ktorá sa uskutoční 29. júna v Bruseli. Ak by konferencia získala podporu USA, Belehrad by si z nej mohol odniesť až vyše jednej miliardy dolárov.
V súvislosti s podpisom bilaterálnej dohody medzi Koštunicom a Mesičom hovorca amerického ministerstva zdôraznil, že "takáto spolupráca je nielen prospešná pre záujmy Chorvátska a Juhoslovanskej zväzovej republiky, ale prispieva aj k posilneniu mieru a stability v kontexte celého (balkánskeho) regiónu."
Administratíva bývalého prezidenta USA Billa Clintona stála v centre diplomatického úsilia o ukončenie konfliktu v Bosne a neskôr rozpútala leteckú kampaň NATO proti Belehradu, aby zastavila etnické čistky Miloševičových síl v Kosove. Clintonova vláda vyslala na Balkán tisíce amerických vojakov, aby pomohli dozerať na udržiavanie mieru v Bosne (SFOR) a Kosove (KFOR).
Na rozdiel od tohto postoja Bushova administratíva zdôrazňuje a považuje za úspech svojho úsilia skutočnosť, že sa jej darí z balkánskeho regiónu sťahovať svojich vojakov.
