Vtáky sú plaché. Žil som v tejto predstave, kým som sa nezoznámil s ním. Je to Acridotheres tristis alebo majna obecná beo posvätný, tzv. ázijský drozd . Volám ho drzý vták.
V nedeľu rodičia vyviedli mláďa z hniezda. Čupelo na múriku, lebo ešte nevedelo lietať. Došli sme na to až tak, že na nás s manželkou začali jeho rodičia útočiť.
Stručný opis útoku: vták o dačo väčší ako drozd vám preletí okolo hlavy tak tesne, že cítite mávanie krídel. Alebo sa vás rovno dotkne.
Minulý rok to bolo rovnaké, hniezdo mali na strome v našej záhrade. Mláďa niekoľko dní trénovalo odlet z trávnika. Vešať tam bielizeň bol horor. Rodičia na nás podnikali nálety, dokonca sa mi zdalo, že si prizvali posily, lebo tieto drzé vtáky medzi sebou spolupracujú.
A tak manželka vplietla medzi konáre kožu hada, ktorú si doniesla z Thajska. Nastala mela. Drzé vtáky sa s vreskotom zvolávali, obsadili okolité antény a ploty. Tie najodvážnejšie nalietavali na votrelca a sondovali, čo sa bude diať. Nedeje sa nič. Zostanú.
Tohto vtáka kedysi dávno, keď neboli známe všetky súvislosti, doviezli do Austrálie, aby žral hmyz. Dnes utláča a ničí domáce vtáctvo. Týmto agresívnym a invazívnym vtákom sa zaoberajú mnohé vlády štátov, kde sa premnožil.
Alfred Hitchcock to vo Vtákoch prehnal. Ale len trošku.
