prepašovať na Západ.
Medzi archiváliami sú napríklad aj inštrukcie ohľadom vyznamenávania cárskych dôstojníkov, či súdnych pojednávaní pochádzajú z rokov 1723-1914. Niektoré dokumenty nesú podpis posledného ruského cára Mikuláša II., ktorého dali boľševici v roku 1918 spolu s celou rodinou zavraždiť. Berlínskej polícii sa ich podarilo zhabať ešte v roku 1995 - krátko pred tým, ako mali byť vydražené.
Ako povedal pri slávnostnom akte šéf ruskej diplomacie Igor Ivanov, "dnešný deň je vďaka vráteniu hodnotných historických dokumentov, tvoriacich neoddeliteľnú časť nášho národného pokladu, neopakovateľný a jedinečný." Ivanov v prejave ocenil, že Nemecko nespájalo vrátenie dnešných dokumentov s dlhotrvajúcou diskusiou medzi Moskvou a Berlínom o umeleckých predmetoch a klenotoch, ktorých sa zmocnila sovietska Červená armáda pri páde Berlína v roku 1945.
Primátor Berlína Eberhard Diepgen dnes ruskej strane odovzdal 248 dokumentov a 178 kníh a listín. Diepgenom vykonávaná funkcia bola počas studenej vojny významným indikátorom striedavého otepľovania alebo ochladzovania nemecko-sovietskych vzťahov.
Napriek tomu, že veľa dokumentov ukradnutých z archívov v Petrohrade sa stále nenašlo, malo by dôjsť k ich vráteniu do Ruska, pretože "nepatria iným krajinám ani ľuďom," poznamenal Diepgen.
Podľa zástupkyne riaditeľa Štátneho historického archívu Ruska Oľgy Asmovovej sa už zo zahraničia do Ruska počas posledných rokov vrátilo viac ako 2000 ukradnutých dokumentov. Ako hovorí Asmovová, "sme radi každému navrátenému dokumentu. Pokiaľ hovoríme o origináloch, všetky tieto materiály majú vedeckú, historickú a kultúrnu hodnotu."
