Aj za oceán dorazila z Londýna olympijská horúčka. Výkony amerických športovcov patria do susedských diskusií občas doplnených otázkou, ako sa darí slovenským športovcom.
K debatám o počasí – tento rok rekordne teplom, o rodine a politike, zvlášť predvolebnej kampani, sa pripojil servis sestier Williamsových alebo fenomenalita Michaela Phelpsa.
Olympijský bazén na seba pútal pozornosť nielen tým, kto v ňom vyplával cenný kov. Ale aj tým, čo by v ňom plávať nemalo. Alebo o čom by sme radšej nevedeli.
Americký plavec Ryan Lochte v rozhovore otvorene priznal, že sa do olympijského bazéna občas vymočí: „Je skrátka niečo v tom, keď skočíte do chlórovej vody, automaticky to pustíte,“ prezradil americký športovec. Tvrdí síce, že sa mu to nikdy nestalo počas pretekov, len počas rozplavby.
Nešlo o získavanie lacnej popularity. Ak by nebolo historicky najlepšieho olympionika Michaela Phelpsa, bol by najúspešnejším americkým športovcom olympijskej histórie práve Lochte. Jedenásťnásobný držiteľ olympijskej medaily zmenil pohľad na olympijské plávanie.
Američania sú vďaka jeho výroku opäť raz rozdelení na dva tábory. Jeden mu drukuje, druhý sa za jeho výroky hanbí.
A mnohých len pobavil. Keď náš dvojročný syn vybehol z bazéna, aby si odskočil, hneď mi napadlo, či to nie je koniec jeho olympijských nádejí. Ale ozaj len na chvíľu.
