Ivan Lexa sa so svojimi obhajcami stretáva ako takzvaný hrdina, „štýlovo“. V kaviarni pred Justičným palácom.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Najhľadanejší Slovák Ivan Lexa strávil v Juhoafrickej republike celé dva roky. Napriek tomu je jeho tamojší policajný záznam prekvapivo stručný. Spis, ktorý od začiatku augusta odpočíva v neverejnom archíve ministerstva vnútra, má len jedenásť strán. Jeho obsah takmer vo všetkom odporuje súčasným tvrdeniam advokátov Ivana L. Keď mi v utorok 27. augusta dôverný zdroj ministerstva vnútra JAR odovzdával fotokópie dokumentov, varoval ma: „Je to veľmi citlivá záležitosť! Buďte opatrný!“
Podozrivý alebo obvinený?
Lexovi advokáti dnes tvrdia, že ich klient bol v čase medzi zatknutím v letovisku Umhlanga Rocks (14. júla) a deportáciou na Slovensko (18. júla) juhoafrickými orgánmi zadržiavaný bez vznesenia obvinenia a len na základe podozrenia, že sa v krajine zdržiaval nelegálne. Sám Lexa v tomto duchu a v rámci podnetu pre porušenie zákona, ktorý podal na Generálnu prokuratúru SR, svoju deportáciu považuje za „únos“.
Podľa svojho juhoafrického spisu bol však pokladaný za vinného od samého začiatku. Inšpektor Mukesh Panday, ktorý v nedeľu 14. júla viedol zásahovú jednotku do penziónu La Loggia, Lexu vyzval, aby sa prítomným policajtom legitimoval „platným cestovným dokladom s platným pobytovým vízom alebo iným povolením na pobyt“. Mohol to byť napríklad preukaz trvalého pobytu. Podozrenie z ilegálneho prisťahovalectva sa podľa zákona o regulácii prisťahovalectva zmenilo na konkrétne obvinenie vo chvíli, keď Lexa nebol schopný imigračnému úradníkovi predložiť ani jeden z požadovaných dokumentov.
Lexove pasy
Túto skutočnosť neskôr v médiách spochybnili protichodné informácie o Lexovom pase, respektíve o Lexových pasoch. Lexa z nich vyšiel ako kozmopolita, ktorý disponuje hneď niekoľkými cestovnými dokladmi. Slovenské orgány krátko po zadržaní informovali, že Lexa sa v JAR preukazoval falošnými dokladmi. Novinárka Ľuba Lesná spresnila, že šlo o pas inej africkej krajiny, ktorý jeho majiteľ získal za tučný honorár. Proti tým, ktorí pas Lexovi vydali, sa podľa Lesnej v súčasnosti vedie trestné stíhanie.
Sám Lexa neskôr uviedol, že počas pobytu v JAR používal riadny diplomatický pas. Zrejme len do chvíle, keď ho oň v spálni jeho bývalej sekretárky z SIS požiadal inšpektor Panday. Jemu Lexa v prítomnosti Ingrid Kučerovej-Gelmanovej tvrdil, že pas stratil. Hovorí o tom správa o zásahu špeciálnej jednotky. O štyri dni neskôr už na palube švajčiarskeho lietadla bývalý šéf tajnej služby hovoril, že ho v JAR zatkli iba preto, lebo sa preukázal diplomatickým pasom, na ktorý má ako poslanec právo, ale ktorý podľa neho jeho vlastná, materská krajina zneplatnila.
Ilegálny pobyt
V slovenských médiách sa v tejto súvislosti objavila pozoruhodná hypotéza. Lexa podľa novinárov urobil chybu v tom, že sa polícii nepreukázal diplomatickým pasom. „Keby sa ním preukázal, miestne orgány by proti nemu nepostupovali ako proti nelegálnemu prisťahovalcovi, ale ako proti osobe, na ktorú je vydaný medzinárodný zatykač,“ píše jeden z nich. „Nezmysel,“ tvrdí poručík Viljoen z oblastného imigračného úradu v Pretórii. „Odhliadnuc od toho, že Lexov diplomatický pas bol zneplatnený, o čom okamžite juhoafrické orgány informovalo Slovenské veľvyslanectvo v JAR, nijaký diplomatický pas neoprávňuje svojho držiteľa na dvojročný pobyt v cudzine bez toho, aby o sebe informoval tamojšie orgány.“
V správe imigračného úradu v Durbane z 15. júla sa uvádza, že ministerstvo vnútra na žiadosť Interpolu vykonalo kontrolu počítačových dát v rámci päťdesiatich troch pozemných, jedenástich leteckých a piatich oceánskych hraničných priechodov. „Ivan Lexa s týmto menom a pasom do JAR nevstúpil cez žiadny z uvedených,“ píše sa v správe. Komplexnosť situácie v JAR si uvedomovala aspoň Kučerová-Gelmanová, ktorá svoj pobyt v krajine legalizovala fingovaným sobášom. Mimochodom, ona personálu penziónu La Loggia povedala, že polícia zatkla Lexu preto, že si „zabudol predĺžiť pobytové vízum“.
Predmet obvinenia
„Lexov pobyt v JAR bol ilegálny, nech nad tým uvažujete akokoľvek,“ uzatvára poručík Viljoen. „Jediným riešením jeho situácie zo strany juhoafrických orgánov bolo okamžité vyhostenie.“ Práve proti tomuto rozhodnutiu od začiatku smerovali všetky právne kroky Lexových advokátov. Za každú cenu sa do hry pokúšali dostať medzinárodný zatykač. Od neho si sľubovali riadny a poriadne predĺžený súdny proces s extradíciou. O predvedenie pred sudcu sa podľa inšpektora Magaiu, ktorý na Lexu dozeral na policajnej stanici Durban-Central v pondelok 15. júla, pokúšali už na tamojšom súde. Od pojednávania očakávali prepustenie na kauciu.
Predstava Lexových advokátov o ďalšom pobyte ich klienta v JAR za takých okolností dnes udivuje pretórijského advokáta Hennieho Aucampa. „To si tí páni naozaj mysleli, že juhoafrické orgány Lexovi umožnia ďalšie dva roky pobytu bez platných dokladov?“ Juhoafrický postoj v otázke Lexovho obvinenia bol teda jednoznačný. Bez ohľadu na činy, ktoré Ivan Lexa spáchal alebo nespáchal na Slovensku, sa v JAR dopustil zločinu. Tým, že sa tam dva roky zdržiaval nelegálne. Táto skutočnosť bola podľa Aucampa pre Juhoafričanov prioritná aj vo vzťahu k medzinárodnému zatykaču. „Lexovi advokáti pozabudli, že obvinenie svojho klienta neformulovali oni, ale juhoafrické orgány.“
Štyridsaťosem hodín
Ďalšia sťažnosť Lexových advokátov sa týka obdobia, počas ktorého bol ich klient údajne zadržiavaný v rozpore s platnými predpismi. Okrem irelevantnej aplikácie slovenského právneho poriadku, podľa ktorého sa o osude zadržiavaného musí rozhodnúť do 48 hodín, advokáti argumentovali aj paralelným paragrafom juhoafrickej ústavy z roku 1996. Aj ten zadržanému garantuje rozhodnutie úradov v tej istej, dvojdňovej lehote. „Týchto 48 hodín sa týka rozhodnutia o osude nelegálneho prisťahovalca v rámci väzby,“ vysvetľuje šéf hlavného imigračného úradu v Pretórii C. Schravesande. Tak sa stalo aj v Lexovom prípade.
Zápis o dočasnom zadržaní s rozhodnutím o vyhostení bol juhoafrickým ministrom vnútra Buthelezim v zastúpení autorizovaný 16. júla v Pretórii. O Lexovom osude bolo teda rozhodnuté podľa zákona do 48 hodín od zadržania. Zápis zároveň v kauze určuje ďalší postup. Predpokladá aj zdržanie deportácie z technických príčin. Ako konkrétny dôvod sa uvádza „zakúpenie leteniek“. Záznam obsahuje aj počet vyhotovení, pričom dodáva, že jedna kópia bola doručená Lexovmu právnemu zástupcovi.
Politický azyl
Ivan Lexa po návrate na Slovensko dementoval správy, podľa ktorých v JAR po zadržaní žiadal o politický azyl. Podľa advokáta Trokana vraj odmietol aj ponuku azylu výmenou za prezradenie „určitých informácií“. Akých, to Trokan odmietol spresniť. Lexovi právnici sa však o získanie dodatočného politického azylu pre svojho klienta dokázateľne pokúšali. Tvrdia to dvaja pracovníci oblastného imigračného úradu v Durbane. Azyl však Lexovi v JAR, samozrejme, nikto neponúkol. Pretože naň nespĺňal zákonné podmienky.
„Lexa bol na prvý pohľad dostatočne veľkou rybou na to, aby sa v Južnej Afrike zariadil lepšie,“ vyhlásil hneď po jeho zadržaní člen právneho tímu nemeckého podvodníka Jürgena Harksena, ktorý sa v JAR nachádza v podobnej situácii ako Ivan Lexa. Juhoafrický justičný systém vo svoj prospech zneužíva už od roku 1991. Lexa sa podľa Harksenovho advokáta mohol polícii prihlásiť dobrovoľne ako politicky prenasledovaná osoba. V takom prípade by mu nebolo hrozilo automatické vyhostenie.
Úvahy o azyle uzatvára komentár, ktorý poukazuje na Lexov spôsob vycestovania, ako aj konšpiratívne presuny z miesta na miesto a z krajiny do krajiny: „Práve toto konanie dokazuje, že Ivan Lexa sa v skutočnosti necíti politicky prenasledovaný a nikdy seriózne neuvažoval o získaní politického azylu. Keby bol politickým utečencom, pokojne by mohol požiadať o azyl v ktorejkoľvek demokratickej krajine a nepochybne by uspel,“ píše Peter Tóth.
„Právna pomoc“
„Spôsob Lexovho úteku do zahraničia nasvedčuje tomu, že bol organizovaný skutočnými profesionálmi. Iného druhu, než akými sú jeho právni zástupcovia,“ napísal publicista Milan Žitný ešte pred tým, ako profesionalitu Lexových advokátov odhalil posledný podnet pre porušenie zákona na Generálnu prokuratúru SR. Lexa sa v ňom okrem iného sťažuje aj na to, že mu boli znemožnené stretnutia s jeho juhoafrickými právnymi zástupcami Andrewom Johnsonom a G. M. Marrisonom. Na porovnanie – inšpektor Magaia z policajnej stanice Durban-Central si spomína, že toľko advokátov, koľko sa 15. júla poobede zhromaždilo pred Lexovou celou, vo svojom väzení ešte nevidel.
Nad ich postupom však od začiatku krútili hlavou odborníci, ktorí sa v JAR zaoberajú právnou ochranou prominentných ilegálnych prisťahovalcov. „Lexovmu tímu sa nepodarilo dosiahnuť vôbec nič, čo by stálo za honorár,“ vyhlásil Johnsonov kolega, ktorý si neželal byť menovaný. Priamo úmerne s neúspešnosťou advokátov klesala aj úroveň ich právnej pomoci. Juraj Trokan sa tesne pred deportáciou zmohol len na absurdné tvrdenie, že Lexova eskorta pohrozila jemu a Vladimírovi Lexovi mladšiemu nakazením vírusom HIV.
Truhlík Trokan?
Mimochodom, malo ísť o tú istú eskortu, s ktorou sa Lexa počas deportácie v lietadle objímal. Za zmienku ešte stojí, že Juraj Trokan tvrdil aj to, že sa mu podarilo získať odklad deportácie bývalého šéfa SIS z Najvyššieho súdu JAR. Je trápne, že si tento advokát nestihol za dva roky preštudovať základné informácie o juhoafrickom právnom systéme. V prípade údajného najvyššieho súdu totiž ide o inštitúciu, ktorá v juhoafrickej právnej hierarchii vôbec neexistuje.
