Paríž 13. júna (TASR) - Nástenná maľba Francoisa Lemoyna, najvýznamnejšieho maliara francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., na klenbe v zámku Versailes po dvoch rokoch reštauračných prác znova nadobudla pôvodný lesk. Reštauračné práce stáli deväť miliónov frankov a mecenášsky sa na nich podieľala parížska banka BNP-Paribas, píše denník Le Figaro.
V stredu 26. septembra 1736 Ľudovít XV. s celým dvorom išiel vo Versailles do kaplnky na omšu. Cestou prechádzal cez veľký mramorový salón, v ktorom maliar Francois Lemoyne práve dokončieval maľbu na klenbe. Išlo o nádhernú maľbu znázorňujúcu Herculovu apoteózu.
Mladý kráľ Ľudovít XV. - vtedy mal 26 rokov - vyjadril spokojnosť s maľbou. Po návrate z omše sa kráľ znova zastavil a dlho obdivoval maľbu na strope so 142 postavami. Panovník ocenil kresbu a vyjadril obdiv nad farebným stvárnením diela.
Kráľ sa potom obrátil k maliarovi Lemoynovi a hneď mu pridelil titul "kráľov vrchný maliar". Herculova apoteóza predstavuje jedno z prvých diel v čase panovania Ľudovíta XV. vo Versailles. Dielo zároveň predstavuje najväčšiu kompozíciu, akú v tom čase vôbec maliar v nejakom príbytku v Európe namaľoval.
Maliar Francois Lemoyne maľoval oltárne obrazy, kompozície z antickej histórie a mytológie, ale vynikal najmä ako maliar barokových nástropných dekorácií. K jeho hlavným dielam patrí okrem Herculovej apoteózy alegória Ľudovít XV. prináša mier Európe v Mierovej sále vo Versailles a Nanebovzatie Panny Márie v parížskom kostole Saint-Sulpice. Lemoyne predstavuje oficiálne barokové francúzske maliarske a staviteľské umenie obdobia régence.
Rozsiahla sála, známa dnes pod názvom Herculova sála, bola miestom veľkých kráľovských slávností a osláv až do roku 1789. Obzvlášť známou udalosťou je bál z januára 1739, na ktorom po celú noc horelo súčasne 14.000 sviečok. Tie horeli v sále aj pri ďalších slávnostných príležitostiach. Dym z nich však poškodzoval nástennú Lemoynovu maľbu.
Od 18. do 20. storočia maľbu niekoľkokrát reštaurovali, ale nie všetky práce boli šťastné, preotože Herculova apoteóza je olejová maľba na plátne, nalepenom na sadrovej klenbe. Trhliny na sadre spôsobovali trhanie plátna a odlupovanie farby.
Pred dvoma rokmi sa odborníci pustili do naliehavých reštauračných prác. Na ne sa podarilo získať mecenášsky dar deväť miliónov frankov, ktoré poskytla banka BNP-Paribas. Počas reštaurácie na lešení vo výške 15 metrov súčasne pracovalo 13 špecialistov.
Prví návštevníci, medzi nimi aj novinári, si mohli pred niekoľkými dňami pozrieť skvelý a podivuhodný výsledok zreštaurovaného diela: maľba na ploche 480 metrov štvorcových nadobudla pôvodný lesk, uzatvára Le Figaro.
