JOHANNESBURG. Presne pred 50 rokmi úrady v Juhoafrickej republike (JAR) zadržali a uväznili Nelsona Mandelu, neskoršieho prezidenta a laureáta Nobelovej ceny mieru.
Sučasný symbol boja za ľudské práva odsúdil vtedajší režim apartheidu za viaceré obvinenia až na doživotný trest a dnes 94-ročný Mandela sa na slobodu dostal až v roku 1990.
Rolihlahla "Nelson" Mandela sa narodil v 18. júla 1918. Právnické vzdelanie získal v rámci diaľkového štúdia na johannesburskej univerzite. Krátko na to vstúpil do Afrického Národného Kongresu (ANC).
Pod vplyvom indického lídra Mahátmu Gandího organizoval nenásilné protesty proti vláde bielej menšiny v bývalej britskej kolónii.
Vo väzení vyštudoval právo
Postupne vieru v možný úspech nenásilného hnutia stratil a sa stal lídrom ozbrojeného krídla ANC. Začal s plánovaním a realizovaním diverzantskej činnosti a sabotáží proti vládnym cieľom.
Po niekoľkých mesiacoch na úteku ho 5. augusta 1962 zatkli a o dva roky neskôr nakoniec odsúdili na doživotie pre obvinenia z pokusu o štátny prevrat.
Mandela vedený pod známym číslom 46664 bol degradovaný na väzňa najnižšej úrovne a mal veľmi obmedzený kontakt s vonkajším svetom.
Počas pobytu za mrežami diaľkovo študoval právo na Londýnskej univerzite, kde získal bakalársky titul. Stal sa však z neho predovšetkým hrdina čierneho odboja proti bielej vláde.
V roku 1985 odmietol ponuku juhoafrického prezidenta P. W. Botha dostať sa na slobodu výmenou za bezpodmienečné sa vzdanie násilia.
Aj napriek demonštráciám a medzinárodným výzvam sa jeho prepustenie stalo realitou až po Bothovej smrti.
Jeho nástupca Frederik Willem de Klerk nariadil zrušenie zákazu strany ANC a prepustenie jej lídra na slobodu, čo mohol vo februári 1990 v priamom prenose sledovať celý svet.
Mandela spolu s de Klerkom doviedli krajinu k prvým slobodným a všeobecným voľbám.
Hlasovanie jednoznačne vyhrala ANC a Mandela sa v roku 1994 stáva vo veku 75 rokov prvým čiernym prezidentom JAR.
Počas jeho päťročného mandátu bolo prijatých množstvo zákonov s cieľom odstrániť diskrimináciu a rasovú segregáciu v krajine.
Z verejného života sa stiahol
V roku 1999 sa však Mandela odmietol uchádzať o ďalší prezidentských mandát a aj pod tlakom zdravotných problémov sa postupne sťahuje z verejného života.
Mandela je trikrát ženatý a má šesť detí. Počas svojej politickej kariéry získal desiatky ocenení za svoj boj za ľudské práva vrátane Nobelovej ceny v roku 1993, ktorú si podelili s de Klerkom.
Mandela je dodnes hrdinom juhoafrického ľudu a veľmi uznávanou osobnosťou po celom svete.
Na jeho počesť vyhlásila OSN 18. júla za Medzinárodný deň Nelsona Mandelu.
Symbol boja za ľudské práva sa však dlhé roky borí so zdravotnými problémami, pre ktoré sa niekoľkokrát objavili falošné správy o jeho smrti.
