Washington sa pripravuje na to, ako bude Sýria vyzerať po páde režimu. Prezident sa nevzdáva, nasadzuje aj bombardéry.
DAMASK, BRATISLAVA. V sýrskych mestách Aleppo a Damask sa stále ostro bojuje, ale sýrska opozícia aj americká administratíva už vážne pracujú na plánovaní toho, čo bude po páde prezidenta Bašara Asada.
Ten sa nevzdáva. Údajne sa mu podarilo dobyť od rebelov štvrte, ktoré ovládali v Damasku, a proti militantom v Aleppe nasadzuje bombardéry aj tanky.
V okolitých štátoch pribúdajú sýrski utečenci. Rodiny s deťmi, ale aj prominenti režimu. Cez víkend do Turecka utiekol prvý sýrsky astronaut Muhammad Ahmed Farís.
Len nie ďalší Irak
Americké ministerstvo zahraničných vecí a Pentagón sa popritom pripravujú na éru po Asadovi.
Hoci Washington sa snaží vyhnúť dojmu, že sa mieša do sýrskych záležitostí, je zrejmé, že ráta s alternatívou prezidentovho pádu a nechce, aby sa Sýria dostala do rovnakého chaosu ako Irak po páde Saddáma Husajna.
Preto Američania zvažujú, že prechod k novému režimu by sa mal diať aj s pomocou predstaviteľov súčasného, hoci by nemalo ísť o vrcholné priečky mocenského rebríka.
S predstaviteľmi Asadovho režimu ráta aj opozičná Sýrska národná rada, ktorá zastrešuje sýrske domáce aj zahraničné skupiny.
Rusko takéto aktivity, rovnako ako finančnú či vojenskú podporu opozície považuje za neprijateľné vmiešavanie sa do sýrskej politiky.
Moskva a Peking sa pre svoje prosýrske pozície dostávajú do izolácie.
Annanovo menovanie za medzinárodného vyjednávača pre Sýriu bolo od začiatku len krycou akciou, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Horšie už nemôže byť
Naplno sa to ukázalo, keď v piatok nepodporili rezolúciu Valného zhromaždenia OSN kritizujúcu nečinnosť Bezpečnostnej rady a odsudzujúcu Asada za používanie ťažkých zbraní.
Rezolúcie Valného zhromaždenia však majú skôr symbolický ako reálny vplyv, a tak sa na diplomatickom poli prakticky nič nezmenilo.
Len sa prehĺbila frustrácia, ktorá sa minulý týždeň odhalila, keď rezignoval špeciálny vyslanec OSN a Ligy arabských štátov Kofi Annan.
Teraz sa hľadá jeho náhradník, ale viacero štátov povedalo, že nepodporí nikoho, kým nebude jasné, že jeho mandátom bude aj vyjednávanie o podmienkach Asadovho odchodu od moci.
Čo bude po Asadovi sa neodvažujú predpovedať ani domáci, ani zahraniční pozorovatelia.
Prevláda pocit, že horšie už nemôže byť, ale rozdrobená opozícia, militantné skupiny, ktoré sa prakticky denne štiepia, prílev džihádistov do krajiny a neexistencia ani minimálnej dohody mocností o budúcnosti Sýrie tiež veľa optimizmu nepredstavujú.
Gréci začali viac strážiť hranice s Tureckom
V Turecku sú desaťtisíce utečencov zo Sýrie. Mnohí z nich mieria do Európy.
ATÉNY, BRATISLAVA. Zo dňa na deň muselo takmer dvetisíc gréckych pohraničníkov opustiť domovy a bez prípravy začať strážiť hranice s Tureckom. Aj také dôsledky má občianska vojna v Sýrii.
Stále viac utečencov sa totiž z tejto krajiny snaží cez Turecko dostať do Európy. Hranicu únie tu bežne stráži asi 600 ľudí, vo štvrtok vláda rozhodla, že toto číslo zvýši o ďalších 1881 strážcov. Budú tam dva mesiace, potom ich vymenia.
Gréckotureckú hranicu na dvesto kilometroch lemuje rieka Evros. Tá sa potom zatáča do Turecka, pričom vzniká viac ako dvanásťkilometrová pozemná hranica, cez ktorú prechádza väčšina nelegálnych migrantov.
Len v januári sa tadiaľto snažilo prejsť 2800 ľudí, väčšinou z Afganistanu. Grécko už na hraniciach stavia plot, hotový by mal byť v septembri.
Teraz je v Turecku viac ako 44tisíc registrovaných utečencov zo Sýrie, mimo štatistík ich môže byť ešte viac. Mnohí z nich sa zrejme pokúsia dostať do Európy.
Grécke odbory pohraničníkov tvrdia, že pre Atény sú utečenci finančnou záťažou, no Turecko z nich paradoxne profituje. „Každá osoba, ktorá sa snaží prekročiť hranicu, minie v Turecku 60 až sto eur,“ cituje portál EUobserver hovorcu odborov.
Matúš Krčmárik
