Moskva 13. júna (TASR) - Najzápadnejšie ruské územie medzi Poľskom, Litvou a Baltským morom - Kaliningradskú oblasť - chcú ruskí politici vidieť ako unikátne laboratórium medzinárodnej ekonomickej spolupráce s Európskou úniou, do ktorej by mali v najbližších rokoch vstúpiť Varšava i Vilnius. Tomuto utopistickému plánu pre 950-tisícovú enklávu s polmiliónovým hlavným mestom ale verí len málokto.
O osude enklávy, ktorá sa do sovietskych rúk dostala v apríli 1945, nemal dlho jasno ani Sovietsky zväz. Len tak sa mohlo stať, že do ruského vnútrozemia sa vo veľkom vlakmi vyvážali z oblasti kvalitné tehly a žulová dlažba. Až do roku 1946 bola enkláva súčasťou ZSSR ako Kenigsberská oblasť so správnym strediskom v meste Kenigsberg. Bývalé nemecké mesto Königsberg v roku 1947 Moskva premenovala na Kaliningrad a oblasť sa zmenila na Kaliningradskú podľa sovietskeho predvojnového premiéra Michaila Kalinina.
V roku 1947 Stalinov režim zorganizoval deportácie pôvodného nemeckého obyvateľstva a do opustených obydlí nasťahoval príslušníkov slovanských národov z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny. Povojnová obnova oblasti sa stále odkladala a o odovzdaní oblasti východnému Nemecku údajne uvažoval už Nikita Chruščov. Sovietski komunisti na novom teritóriu nielen váhali s obnovou, ale dokonca systematicky likvidovali dôkazy nemeckej histórie. Do vzduchu vyhodili množstvo budov, medzi inými kostoly, kráľovský zámok v Kaliningrade a univerzitu Albertina. História oblasti sa stala v ZSSR na desaťročia tabu pre obyvateľov i pre historikov.
Častejšie než o úspechu osobitného federálneho programu rozvoja Kaliningradskej oblasti do roku 2010 sa objavujú špekulácie o tom, že návratom oblasti Nemecku by mohla Moskva odpísať svoje miliardové dlhy a z Berlína by do Kaliningradskej oblasti prišli aj investície aj jasné predstavy o lepšej budúcnosti. Táto cesta je však v dnešnom Rusku neprijateľná, pretože precedens by nielen podporil nároky Japonska na vrátenie jeho bývalých štyroch juhokurilských ostrovov, ale mohol by vyvolať dezintegráciu celého Ruska.
Predaj či odovzdanie Kaliningradskej oblasti Nemecku si nepripúšťa ani gubernátor oblasti Vladimir Jegorov, bývalý admirál vojenského námorníctva. "O takejto možnosti sme nikdy nerokovali a nikdy ani rokovať nebudeme. Nie je to zodpovedné. Prezident (Vladimir Putin) nás postavil pred jasnú úlohu: Kaliningradská oblasť musí byť ruská a má prekvitať. V jeho slovách som o možnosti akéhosi odovzdania (oblasti) nepočul ani len náznak," povedal pred časom gubernátor Jegorov v rozhovore pre jeden z ruských týždenníkov.
Dnes je životná úroveň v Kaliningradskej oblasti, známej v minulosti ako východné Prusko, oveľa nižšia než v Pskovskej a Petrohradskej oblasti, od ktorých Kaliningrad delí 400 kilometrov. Podľa niektorých štatistík je životná úroveň v oblasti dokonca až v druhej polovici rebríčka životnej úrovne ruských regiónov.
Enkláva má rovnaké problémy ako celé Rusko: nevýkonný a nepružný priemysel, zaostalé poľnohospodárstvo a predimenzovaný stav armády - len tankov má Rusko v oblasti viac ako 850. Strategická poloha enklávy s dôležitými vojenskými prístavmi a infraštruktúrou dnes radovým obyvateľom spôsobuje stále viac starostí, pretože cestou do Ruska musia až trikrát prekročiť štátne hranice s Litvou a Lotyšskom. To nielen predražuje tovar, ale spôsobuje aj vrásky občanom, ktorí čelia v Pobaltí novej vízovej politike.
Geografická poloha oblasti je mimoriadne výhodná pre čierny obchod s jantárom. Z oblasti, kde leží väčšina svetových zásob tohto žltého kameňa, sa nespracovaná surovina v obrovskom objeme pašuje do Litvy a Poľska a miestne dielne márne čakajú na veľké objednávky, na ktoré boli navyknuté v sovietskych dobách.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
