VARŠAVA. Španielsko čeliace dlhovej kríze sa možno bude musieť zaoberať nezvyčajnou pohľadávkou, na ktorú upozornil jeden z členov poľského parlamentu.
Španieli by podľa neho mali Poliakom zaplatiť 235 miliónov zlotých (57,4 mil. eur), pričom údajný dlh vznikol ešte v 16. storočí.
Španielsky kráľ Filip II. si vtedy vzal od poľskej kráľovnej Bony Sforzy pôžičku vo výške 430-tisíc zlatých dukátov, aby mohol financovať vojnu medzi Španielskom a Francúzskom o kontrolu nad Neapolským kráľovstvom, väčšinu z nej však nikdy nesplatil.
V minulosti už vymáhali
Dvadsaťosemročný zákonodarca Marek Poznański z kontroverzného Palikotovho hnutia teraz prišiel s formálnou žiadosťou, ktorú momentálne preveruje poľské ministerstvo zahraničných vecí.
"Dobre si uvedomujem, že moja požiadavka sa môže zdať čudná, no bol by som rád, keby prinútila politikov naozaj premýšľať o dôsledkoch požičiavania peňazí iným krajinám," napísal Poznański na svojej internetovej stránke.
Jeho prepočet vychádza z hmotnosti zlatého dukátu v danom období, ktorá podľa neho dosahovala 3,5 gramu. Pri terajších cenách zlata by tak bola hodnota dlhu 57,4 milióna eur, a to bez akýchkoľvek úrokov.
Poliaci sa kedysi snažili pohľadávku vymáhať, do 18. storočia sa im však podarilo získať naspäť iba 10 percent sumy.
Experti sú skeptickí
Niektorí historici sa dokonca domnievajú, že kráľovnú Bonu nechal Filip II. otráviť, aby sa vyhol plateniu.
V archaickej poľštine existoval výraz "neapolské sumy", ktorý sa používal na označenie takzvaných zlých dlhov.
Právni experti, ktorých citujú poľské médiá, sú v otázke vymožiteľnosti skeptickí.
Poznański však poukazuje na nedávny prípad, keď sa Madridu podarilo vymôcť 17 ton zlata a striebra, ktoré vyzdvihla istá americká firma z vraku španielskej lode potopenej v roku 1804.
