No dá sa o tom len snívať.
Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Chameneí chce, aby sa jeho krajina nespoliehala už len na ropu, ale aj na mozgy svojich ľudí. Myslí si, že vzdelanostná ekonomika je to pravé orechové, čo jeho krajine môže pomôcť.
Zaujímavé, že presne to isté si myslia v Izraeli, ktorý s Iránom takmer nikdy nesúhlasí. A nielen myslia, ale aj robia. Napokon im ani nič iné nezostáva. Židovský štát je, čo sa týka prírodných zdrojov ťažko podvyživený.
A tak sa musí uživiť tým, čo vymyslí a predá jeho populácia. Tak ako pred stáročiami, keď sa európski židia dávali na profesie, ktoré sa dali vykonávať v hociktorom meste či krajine a ktoré sa dali „zbaliť“ za pár hodín. To v prípade, že bolo treba utekať pred zlými ľuďmi a zákonmi postavenými na predsudkoch.
Myslím si, že vyhlásenie ajatolláha treba privítať. Hoci je tu veľké ale. Čo ak chce vzdelanostnú ekonomiku nie pre blaho svojich občanov, ale aj preto, aby najlepšie mozgy krajiny pracovali na niečom nečestnom. Napríklad na jadrovom programe.
Ak človek žije na dostrel z Iránu, tak musí myslieť aj na túto alternatívu. Ak by to však iránsky najvyšší duchovný myslel v dobrom, mohol by z toho profitovať nielen Irán, ktorý má jednu z najmladších a najvzdelanejších populácií, ale aj celý svet. A napokon aj Izrael.
Veď predstavme si, aké by bolo fajn, keby o čo najlepšie výsledky v medicíne, chémii či biotechnológiách súťažili iránski a izraelskí vedci. Aby sa vzájomne motivovali, aby sa predbiehali o to, kto osloví veľkého investora skôr.
Je mi jasné, že ajatolláh to takto nevidí a že do výroku o vzdelanostnej ekonomike ho zrejme dotlačili skôr ropné sankcie ako náhle osvietenie mysle.
Škoda. Škoda pre celý región, Irán, Izrael aj vzdelanostnú ekonomiku, ktorá na rozdiel od ropy asi nevyschne.
