BUDAPEŠŤ. Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra opäť vypočula Lászlóa Csatáryho, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, informovala maďarská tlačová agentúra MTI.
Vypočúvanie na Belehradskom nábreží v budove prokuratúry, kam 97-ročného podozrivého priviezli vozidlom prokuratúry, trvalo takmer tri hodiny.
To isté auto ho po výsluchu odviezlo domov, kde je zadržiavaný v domácom väzení.
Csatáry je podľa prokuratúry podozrivý z vojnového zločinu protizákonného mučenia ľudí.
Podľa advokáta Gábora Horvátha jeho mandanta vypočuli v súvislosti s novými dôkazmi, k rozšíreniu podozrení však nedošlo.
Poprel kruté správanie v Košiciach
Csatáry popieral činy, z ktorých ho podozrievajú a poprel aj to, že by sa v košickom gete správal kruto.
Obhajca poznamenal, že je možné, že si ho svedkovia mýlia s niekým iným.
Svoje tvrdenie zdôvodnil jednou zo svedeckých výpovedí o krutostiach muža v čiernej uniforme, ktorá bola ale uniformou nemeckých vojakov, a nie členov maďarskej polície.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie SWC vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.
Maďarská polícia ho zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd v ten istý deň nariadil domácu väzbu podozrivého.
Borec chce súd na Slovensku
Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec vyjadril vo štvrtok záujem na tom, aby bol údajný vojnový zločinec Csatáry vydaný na konanie na Slovensko.
O vydaní bývalého košického policajného šéfa je kompetentný rozhodnúť maďarský Súdny tribunál hlavného mesta, ale v tejto záležitosti zatiaľ nebol vydaný európsky zatykač, reagoval vo štvrtok maďarský rezort verejnej správy a spravodlivosti (KIM).
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15 700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.
Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora.
Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
