Nerobili to Mečiarove vlády a nerobí to ani súčasná vláda Mikuláša Dzurindu.
Mečiar dokonca čínskych predstaviteľov vyhľadával. Z jeho vlády boli v Číne viacerí ministri aj poslanci HZDS. Hnutie nadviazalo kontakty s čínskymi komunistami. Najväčšiu kritiku si vyslúžil vtedajší minister kultúry Ivan Hudec. Ten do Pekingu odišiel v čase, keď si celý demokratický svet pripomínal ôsme výročie krvavého potlačenia študentských protestov na námestí Tienanmen.
V Číne bol aj prvý prezident Michal Kováč. O ľudských právach nehovoril. Ešte mlčanlivejší je v tejto súvislosti súčasný prezident Rudolf Schuster. Podobný prístup má aj predseda parlamentu Jozef Migaš a odvahu doteraz nenabral ani premiér Mikuláš Dzurinda.
Rozruch vyvolal Schuster, keď koncom roka 1999 prepožičal odchádzajúcemu čínskemu veľvyslancovi vysoké štátne vyznamenanie Rad bieleho dvojkríža II. triedy.
Minulý mesiac sa do Číny vybral aj predseda Smeru Robert Fico. Ani on o ľudských právach nehovoril.
Čína už viac ako 50 rokov okupuje Tibet. Pôsobenie Číny v Tibete sa vyznačuje genocídou tibetského obyvateľstva, potieraním ich náboženstva - tradičného lámaistického budhizmu, ničením kultúrnych a náboženských stavieb, väznením mníchov a vysokých náboženských činiteľov.
Keď bol na návšteve Slovenska najvyšší tibetský duchovný vodca dalajláma, nositeľ Nobelovej ceny za mier, nikto z najvyšších ústavných činiteľov si ho netrúfol prijať. (kos)
