Pri pohľade zo Západu (samozrejme, to znamená videné z Česka) neexistuje výraznejší slovenský politik ponovembrovej éry než Vladimír Mečiar. Pre moju generáciu zostane mužom, ktorý spolu s Václavom Klausom pred 20. rokmi rozdelil Československo.
Obaja teraz sami seba pochválili, ako sa im to podarilo. Klaus poslal Mečiarovi list k narodeninám a napísal, že naše krajiny sú „v európskom porovnaní úspešné a stabilné“. Mečiar zasa priamo na oslave svojich narodenín povedal, že Slovensko by bez neho bolo bezvýznamné.
Majú pravdu? Nuž, to sa ťažko posudzuje. Rozdelením spoločného štátu prišli Slováci o Pražský hrad a Česi o Tatry, a akokoľvek nie som odborníkom v cenách nehnuteľností a pozemkov, tak by som si trúfal tento súboj vyhlásiť za remízu.
V hokeji sme to využili, pretože keď zrátame všetky medaily, asi ich Česi a Slováci vyhrali viac, než keby nastupovali za jeden tím.
Naše vzťahy sú dobré, vlastne asi najlepšie v histórii. Bol som z tých, ktorí brali rozpad štátu ako stratu, ale i úľavu, pretože dva roky trvajúce ťahanice po roku 1990 boli únavné a zbytočné.
Nemá zmysel uvažovať, aké by to bolo dnes, ale skoro by som si myslel, že by to zas taký veľký rozdiel nebol.
Zato Mečiar na tom mohol byť lepšie! Slováci majú zlý zvyk, že politikov považujúcich samých seba za velikánov posielajú v pravý čas do politickej penzie. To my Česi v sebe máme inú veľkorysosť. Stačí sa pozrieť, kto dnes sedí na Hrade a kto tam kandiduje.
