V živote som sa nenarobil toľko ako v Bruseli, priznal sa na jednom z našich stretnutí americký novinár, spravodajca prestížneho denníka.
A to predtým pokrýval Pentagon, vojny v Afganistane a Iraku a sem prišiel s vidinou niekoľkoročnej novinárskej pohody... Lenže pozabudol na eurokrízu.
Pri turbulenciách v Španielsku a pretrvávajúcom pekle v Grécku ani tento rok nie je v Bruseli tá pravá uhorková sezóna. Kríza radikálne zmenila život tisícky akreditovaných bruselských korešpondentov.
„Ak sme predtým mali v Bruseli človeka, ktorý písal o zahraničnej politike, špecialistu na eurofondy a životné prostredie, dnes všetci píšu o ekonomike,“ vravia kolegovia z veľkých médií.
Mnohí takto absolvovali nútený ekonomický postgraduál. Slovo bail-out sa stalo mantrou každého bruselského spravodajcu. Pri obede sa dešifrujú posolstvá prezidenta ECB, a to zásadne za pomoci euroreči, ktorá začína pripomínať morzeovku: EFSF, ESM, EFSM.
Kedysi najnudnejšie tlačovky o ekonomických prognózach sú plné do prasknutia. Korešpondenti prespávajú na mimoriadnych summitoch či na schôdzkach ministrov financií (ideálne cez víkend).
No a bruselskí novinári v článkoch objavili aj krajiny, ktoré predtým na titulky neašpirovali. Ako príklad tohto javu citujú s obľubou tunajší spravodajcovia Financial Times – Slovensko.
Autor: Soňa Miháliková
