Muž, ktorý sa upálil na protest proti sociálnym pomerom v Izraeli, po šiestich dňoch ukrutných bolestí zomrel. Moše Silman sa dostal do finančných problémov aj vďaka byrokracii.
Trvalo mesiace, kým mu uznali invalidný dôchodok. Keď mu hrozilo, že bude bezdomovec, upálil sa. A po ňom sa o niečo podobné pokúsilo ešte pár ľudí.
Toto je hlavne osobná a rodinná tragédia, ale je jasné, že ľudia sa o tom rozprávajú. Jedni hovoria, že vedia pochopiť, že Silmanovi už nič iné nezostávalo, iní ho odsudzujú, lebo podľa nich nepochopil, že štát tu nie je nato, aby za neho riešil problémy.
To určite nie. Faktom však je, že tu štát nielenže nepomohol, tu evidentne zlyhal.
Je zrejmé, že z hľadiska židovského náboženstva je sebaupálenie absolútne neprijateľný akt, židovská tradícia však tiež káže milosrdenstvo a slušné zaobchádzanie s tými, čo sa dostali do problémov. Je viac ako pravdepodobné, že Silman bol na tom zle. Lebo vybrať si takúto smrť môže len človek v koncoch.
Otázkou je, či sa tomu dalo zabrániť. Či jeho známi nepodcenili varovné signály, či už nie sme ako spoločnosť takí otupení, že sa venujeme len sebe.
Ľudia na celom svete robia extrémne rozhodnutia. Ako povedal jeden psychológ, problém Izraela je v tom, že ešte stále žije v zajatí predstáv, že je iný ako ostatné štáty. Solidárnejší, súdržnejší, všímavejší. Nie je. Je taký istý ako ostatné. Neukazujú to len štatistiky, ale aj smrť Moše Silmana.
