ĽUBĽANA, BRATISLAVA. Chorváti ešte stále nemajú stopercentné, že budúci júl sa stanú členmi Európskej únie. Blokovaním hrozí ich sused, ktorý to už raz urobil - Slovinsko.
Slovinská vláda pohrozila, že v parlamente neratifikuje rozšírenie Únie o Chorvátsko. Povedal to tento týždeň minister zahraničia Karl Erjavec.
Vstup musia schváliť všetky členské krajiny, Slovensko tak už urobilo. Dôvodom má byť dvadsaťjeden rokov starý spor o slovinskú banku, ktorá dlhuje Chorvátom milióny eur.
Fakty
Spor o banku
Ľubľanská banka bola jednou z najväčších v Juhoslávii.
Po rozpade Juhoslávie nevyplatila Chorvátom ani Bosniakom ich úspory.
Ľudia jej nasledovníčku NLB banku, ktorej väčšinu vlastní štát, žalujú o vrátenie peňazí.
Slovinci chcú,aby chorvátska vláda nepodporovala žaloby, inak ich nepustia do Únie.
Prišli o peniaze
Ľubľanská banka bola v 80. rokoch jednou z najväčších vo vtedajšej Juhoslávii. Svoje pobočky rozšírila aj do Chorvátska a Bosny. Juhoslovania si v nej mohli otvoriť účty v zahraničnej mene, čo využili státisíce ľudí.
Problém nastal počas rozpadu Juhoslávie na začiatku 90. rokov. „Bola vysoká inflácia, ľudia utekali do bánk vybrať svoje úspory. Ľubľanská banka odmietla vydať peniaze a zavrela svoje pobočky v Chorvátsku a Bosne,“ vysvetľuje pre SME chorvátsky profesor politológie Nenad Zakušek z Centra pre európske štúdie.
Ľubľanská banka krátko na to vyhlásila bankrot a vznikla Nová ľubľanská banka, ktorá prevzala jej majetok aj pohľadávky. V súčasnosti je to najväčšia banka v krajine a väčšinu vlastní štát.
V Chorvátsku tak prišlo o svoje úspory 130-tisíc ľudí, celkovo im banka dlhuje 172 miliónov eur. Mnohí sa za dvadsať rokov snažili vysúdiť peniaze späť, väčšinou neúspešne.
Ako píšu chorvátske médiá, keď Chorvátsko vstúpi do Únie, budú rozsudky právne záväzné. Banka bude musieť platiť a keďže jej väčšina patrí štátu, pocítia to aj slovinské verejné financie.
Slovinské banky sú navyše vo veľmi zlom stave. V júni musela vláda naliať do NLB banky 382 miliónov eur, dvakrát toľko, ako dlhujú chorvátskym občanom.
Najmä po posledných skúsenostiach s Rumunskom a Bulharskom (a s nami či s Maďarskom...), by azda bola na mieste väčšia opatrnosť pri ďalšom prijímaní do Európskej únie, komentuje Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Podmienka ratifikácie
V roku 2010 sa po rokoch sporov obe krajiny dohodli - Slovinci nebudú blokovať prijatie Chorvátska do Únie, chorvátska vláda prestane podporovať žaloby a spor vyriešia medzinárodne sprostredkované rozhovory.
V tých sa veľký pokrok nedosiahol. Teraz sa tiež zdá, že chorvátska vláda neplní dohodu. Slovinci hovoria o urovnaní sporu ako o podmienke ratifikácie.
„Ak chorvátske ministerstvo financií stiahne právomoci prokurátorovi (ktorý žaluje banku), ratifikácia sa môže začať aj zajtra,“ povedal v utorok minister zahraničia Karl Erjavec.
Chorváti naopak hovoria, že táto téma by sa mala riešiť zvlášť a nemala by zastaviť vstup krajiny.
Ministri zahraničia sa v utorok aspoň dohodli, že zostavia tím, ktorý by mal urovnať spor. Európska komisia necháva vyriešenie tohto problému na obe krajiny.
Už blokovali
Slovinci už v minulosti blokovali prístupový proces Chorvátska, keď sa s nimi nevedeli dohodnúť na hraniciach.
„Krajiny bývalej Juhoslávie majú ďaleko k tomu, aby urovnali všetky svoje staré spory,“ povedal politológ Zakušek.
Tentoraz by za tým mohli byť aj domáce problémy. Najmä v Slovinsku, o ktorom sa hovorí ako o ďalšej krajine, ktorá dostane pôžičku z eurovalu.
„Stalo sa u nás zvykom mať spor každé leto alebo pred voľbami v Slovinsku alebo Chorvátsku,“ povedal pre blog Financial Times chorvátsky politológ Davor Gjenero.
