BUDAPEŠŤ. László Csatáry, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, zrejme nesie zodpovednosť za viac trestných činov, než z koľkých ho podozrieva maďarská prokuratúra. Vyhlásil to dnes na tlačovej konferencii v Budapešti maďarský expert na medzinárodné právo Ádám Gellért.
Cellért je vedúcim výskumnej skupiny Pamätného centra holokaustu "Körösmezö 1941". V Budapešti prezentoval výsledky najnovšieho výskumu maďarských a slovenských archívnych dokumentov týkajúcich sa tejto kauzy.
Csatáry je podľa maďarskej prokuratúry podozrivý z trestného činu vojnového zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí.
Nové dokumenty
Gellért prezentoval viaceré dokumenty, pod ktorými je podpísaný Csatáry s uvedením funkcie veliteľ geta. Pre maďarský denník Magyar Hírlap 97-ročný Csatáry, na ktorého uvalil maďarský súd domácu väzbu, minulý piatok povedal, že deportácií sa nezúčastnil, vo dvoch košických getách bol iba štyrikrát a o osude židov v gete rozhodovali Nemci.
Csatáry údajne zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili. Čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.
Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
ÚPN má Csatáryho spis aj s rozsudkom o treste smrti
V Archíve Ústavu pamäti národa (ÚPN) sa nachádza spis k osobe Lászlóa Csatáryho, ktorý obsahuje aj rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z 8. júna 1948, informoval hovorca ÚPN Ján Pálffy. Rozsudok uznáva Csatáryho vinným a odsudzuje ho na trest smrti, stratu občianskych práv na 15 rokov a konfiškáciu celého majetku.
Slovenská židovská komunita v utorok vyzvala príslušné slovenské orgány, aby žiadali vydanie tohto vojnového zločinca, ktorého minulý týždeň zadržali v Maďarsku. Podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR (ÚZŽNO) Pavol Sitár však povedal, že vydanie môže byť komplikované, pretože zo Štátneho archívu v Košiciach v roku 1995 zmizlo niekoľko dôležitých spisov, medzi nimi aj rozsudok.
"Spis v Archíve ÚPN obsahuje viaceré dokumenty k súdnemu procesu pred Ľudovým súdom v Košiciach, napríklad zápisnice o výsluchu svedkov, zatykač zo 16. marca 1948, či popis osoby Lászlóa Csatáryho," uviedol Pálffy. Ako dodal, zrejme nejde o rozsudok, ktorý sa stratil z košického štátneho archívu, ale len o jednu z dobových kópií.
"Do Archívu ÚPN sa dostal pravdepodobne cez ŠtB," povedal agentúre SITA Pálffy.
