BRUSEL. V Bruseli sa v utorok uskutočnilo v poradí už deviate zasadnutie Asociačnej a stabilizačnej rady medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Únie, ktoré bolo zamerané na európsku perspektívu tejto balkánskej krajiny.
Obe strany sa zhodli v názore, že prebiehajúci prístupový dialóg na vysokej úrovni dodáva tie správne impulzy na presadzovanie reforiem zo strany macedónskej vlády, ktoré požaduje Únia.
Reformy sa týkajú piatich základných oblastí spoločensko-politického života: sloboda a nezávislosť médií, dodržiavanie pravidiel právneho štátu a základných ľudských slobôd, verejná správa, hlasovací zákon a posilnenie trhovej ekonomiky.
Únia ocenila, že Skopje úspešne plní požadované politické kritéria a skonštatovala, že dochádza k posilňovaniu parlamentnej kontroly nad činnosťou vlády.
Asociačná a stabilizačná rada, ktorá bude hlavným spojivom medzi Úniou a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko až do predpokladaného vstupu tejto krajiny do únie, poukázala na dôležitosť rozvíjania dobrých susedských vzťahov a širšej regionálnej spolupráce.
V tejto súvislosti sa novinári opýtali, ako vníma Skopje medializovaný návrh na vytvorenie akéhosi balkánskeho Beneluxu, ktorý by za účelom rýchlejšej integrácie do Únie zahŕňal Albánsko, Kosovo, Čiernu Horu a Macedónsko.
Šéf macedónskej diplomacie Nikola Poposki na to zareagoval tvrdením, že nie je možné na Balkáne vytvoriť úniu, aká vznikla medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom ešte v štyridsiatych rokoch 20. storočia.
Spresnil, že jeho krajina sa nebráni užšej regionálnej spolupráci, ale chce v tomto smere postupovať otvorene a nediskriminačne voči všetkým svojim susedom.
