Moskva 30. augusta (TASR) Pomery v ruských ozbrojených silách, kde stále častejšie dochádza ku krvavým incidentom a nehodám, vyvolávajú rastúcu kritiku nielen v radoch expertov a laikov, ale už i v armádnych kruhoch.
Havária ponorky Kursk v auguste 2000, tohtoročný teroristický útok v Dagestane 9. mája, nedávne zostrelenie vojenskej helikoptéry v Čečensku 19. augusta i vražda ôsmich vojakov pohraničnej stráže 24. augusta v Ingušsku majú rovnakého menovateľa - nezodpovednosť ľudí v uniformách.
S tvrdou kritikou nezodpovednosti niektorých funkcionárov armády dnes vystúpil aj samotný minister obrany Sergej Ivanov. Na mimoriadnej tlačovej besede potvrdil, že za zostrelenie helikoptéry Mi-26 so 147 osobami na palube, ktoré si do dnešného dňa vyžiadalo už 118 ľudských životov, sú pre svoju ľahostajnosť a nezodpovednosť spoluzodpovední aj predstavitelia armády, ktorí pri príprave letu Mozdok-Chankala i počas samotného transportu hrubým spôsobom porušili rôzne nariadenia a vojenské predpisy. Vinníkov preto podľa ministra obrany čaká nielen disciplinárne potrestanie, ale aj trestné stíhanie.
Vojenský vrtuľník Mi-26 bol 19. augusta na okraji vojenskej základne Chankala v Čečensku podľa ministra obrany zostrelený raketou typu zem-vzduch, pravdepodobne išlo o modifikáciu Igla. Raketa vyradila z činnosti oba motory. Vina mužov v uniformách spočíva nielen v tom, že nezaistili ochranu helikoptéry vo vzduchu i na mieste pristátia. Od júna 1997 platí v Rusku rozkaz ministra obrany, ktorým sa na nákladných vrtuľníkoch zakazuje transport osôb s výnimkou sprievodu nákladu. K leteckému transportu vojakov na Mi-26 teda vôbec nemalo dôjsť.
Na spoluvinu armády ukázalo aj vyšetrovanie teroristického výbuchu z 9. mája v dagestanskom meste Kaspijsk, kde v Deň víťazstva nálož usmrtila 44 účastníkov slávnostného sprievodu a ďalších 170 osôb zranila.
Veľký diel viny za výbuch, obeťami ktorého sa okrem civilistov stalo aj 18 ruských vojakov, nesie podľa prokuratúry ruská armáda. Námestník generálneho prokurátora Ruskej federácie Vladimir Kolesnikov v tejto súvislosti vo štvrtok uviedol, že protipechotná mína MON-100, ktorá tvorila základ nálože ekvivalentnej trom až piatim kilogramom trinitrotoluénu, pochádzala z vojenského skladu v dagestanskom meste Bujnaksk. Vyšetrovatelia preto zatkli už sedem vojakov. Sú medzi nimi aj dvaja dôstojníci, ktorí mínu ukradli a predali teroristom.
Tieň spoluviny padá na predstaviteľov ruskej armády aj v súvislosti s vraždou vojakov ruskej pohraničnej stráže na juhu Ingušska. Dvaja vojaci z desaťčlenného strážneho oddielu na hraniciach s Gruzínskom pre hlboké nezhody a pod vplyvom drog zastrelili svojich osem kolegov.
Podobný incident sa na ruskom Severnom Kaukaze stal v apríli. V Dagestanskej republike na základni pohraničnej stráže neďaleko hraníc s Azerbajdžanom opitý ruský vojak základnej služby vtedy zastrelil dvoch dôstojníkov a ďalších dvoch vojakov.
Vojenská prokuratúra Federálnej pohraničnej služby (FPS) vidí príčiny incidentov už v samotnej skladbe vojakov, veľká časť ktorých mala problémy so zákonom už pred vojenskou službou. V priemere jeden z desiatich vojakov FPS bol políciou vyšetrovaný už v civile a väčšia vojakov sa priznáva, že v minulosti nadmierne konzumovali alkohol a experimentovali s drogami.
V Rusku sa v týchto dňoch opäť diskutuje aj o ponorke Kursk a udalostiach, ktoré predchádzali tragickej smrti 118 námorníkov v Barentsovom mori. Ruský vládny denník Rossijskaja gazeta tento týždeň zverejnil niekoľko materiálov z vyšetrovacieho spisu, ktoré popisujú hrubé porušovanie predpisov zo strany námorníctva a spochybňujú ukončenie vyšetrovania havárie ponorky a zastavenie trestného stíhania.
Časť ruských expertov údajne nesúhlasí so záverom, že explóziu torpéda na ponorke Kursk spôsobila jeho vnútorná porucha bez cudzieho zavinenia. Dokonca aj jedna z oficiálnych expertíz, ktorú vypracovali pyrotechnici tajnej služby FSB, hovorí o vnútornej poruche len veľmi nejasne a nepresvedčivo.
Denník, ktorý reprezentuje postoje ruského vládneho kabinetu, sa navyše pozastavuje nad tým, prečo nie sú trestne stíhaní výrobcovia ponorky a predstavitelia námorníctva, ktorí prevzali z výroby plavidlo s nefunkčnou núdzovou rádiovou bójou a nezistili tento nedostatok ani za šesť rokov prevádzky a údržby.
Za tragédiu ponorky Kursk sú podľa denníka Rossijskaja gazeta spoluzodpovední aj velitelia manévrov či kapitán ruskej záchrannej lode. Ten sa v rámci vyšetrovania priznal, že jeho plavidlo nebolo na vojenské cvičenie pripravené a technicky nebolo schopné posádke ponorky pomôcť.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
