Keď krátko po polnoci vybuchol v kine granát so slzným plynom a muž s plynovou maskou na tvári vypálil prvé výstrely do divákov pri poslednom dieli Batmana, nezačala sa iba jedna tragédia. Začal sa odvíjať príbeh, ktorý Amerika zažila už toľkokrát.
Rovnaké scény nasledovali potom, čo dvaja mladíci postrieľali dvanásť svojich spolužiakov a jedného učiteľa na strednej škole v Columbine. Aj potom, čo študent Virgínskej technickej univerzity zlomil smutný rekord v počte obetí, keď zabil 32 ľudí.
Tenký ľad
Zakaždým sa v Amerike ozvali hlasy o nutnosti viac kontrolovať zbrane, zakaždým vyvolali ostré reakcie tých, pre ktorých právo nosiť revolver patrí k základom americkej slobody.
Aj tentoraz niekoľko politikov vystúpilo s požiadavkou obmedziť dostupnosť zbraní. Zazneli od 90-ročného kongresmana, bývalého pensylvánskeho guvernéra, ktorý je už mimo politiky, a newyorského starostu, ktorému mandát onedlho vyprší.
Nikto z politikov, ktorí sa vo funkciách chcú udržať, sa na taký tenký ľad nepustí. Ani dvaja muži, na ktorých sa oči Ameriky upierajú.
Prezident Barack Obama a jeho protikandidát Mitt Romney vyjadrili sústrasť rodinám obetí, ale slovo „zbraň“ ani jeden nevyslovil.
Najvýkonnejšia lobby
Zástancovia zbraní majú vo Washingtone povesť najvýkonnejšej loby, dokázali už ukončiť či skomplikovať nejednu politickú kariéru.
Tri a pol mesiaca pred voľbami s vyrovnanými šancami nebude nikto, ani prezident, riskovať vojnu s takou silou. Zbrane sú v Amerike mocnou zbraňou. A nemusia ani vystreliť.
