Agentúrny text sme o 19:52 nahradili autorským článkom SME.
Kubánsky režim znervózňoval roky. Dokázal by nahradiť castrovcov.
HAVANA, BRATISLAVA. Keď vo februári 2010 zomrel po protestnej hladovke vo väzení disident Orlando Zapata Tamayo, rozhodol sa kubánsky režim prepustiť na slobodu najznámejších disidentov zatknutých počas tzv. čiernej jari 2003, aby zniesol kritiku sveta.
Nikto si netrúfa povedať, čo príde po smrti najznámejšieho disidenta Oswalda Payú. Zomrel v nedeľu pri automobilovej havárii. Rodina ani jeho najbližší priatelia neveria, že to bola nešťastná náhoda. Kontroverznejšiu smrť kritika režimu ešte Kuba nezažila. „Bol považovaný za najpozoruhodnejšieho opozičného vodcu,“ povedal pre Reuters Elizardo Sanchéz, predseda kubánskej komisie pre ľudské práva.
Školák proti Castrovi
Oswaldo Payá bol osobnosť, ktorej sa komunistický režim Fidela a teraz Raúla Castra musel obávať. Režimu sa vzoprel už ako školák na základnej škole, keď sa ako jediný z triedy nestal pionierom. Ako stredoškolák kritizoval komunistickú stranu tak otvorene, že ho na tri roky poslali na nútené práce do tábora pre mladistvých.
V roku 1998, už ako predseda Kresťanského demokratického hnutia, dokázal zjednotiť Kubáncov v najväčšej akcii proti režimu. Pod projekt Varela, ktorý žiadal vypísanie referenda o politických zmenách na Kube, získal 11-tisíc podpisov. Podľa kubánskej ústavy sa preto petíciou mal zaoberať parlament. Payá pokojným a ústavným spôsobom spochybnil režim tak, ako ešte nikto pred ním.
V roku 2003 to vyprovokovalo Fidela Castra k najtvrdšiemu zásahu proti disentu. Dal zatknúť a na mimoriadne vysoké tresty odsúdiť 75 disidentov. Asi 50 z nich pomáhali Payovi zbierať podpisy pod Varelu. Payá vo väzení neskončil, pár mesiacov predtým dostal od Európskeho parlamentu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. „Bol medzi disidentmi najschopnejší. Mal víziu, charizmu a najlepšie vybudovanú sieť na ostrove. Poznali ho aj v zastrčených dedinách,“ hovorí Milan Nič, ktorý sa v nadácii Pontis venoval Kube v rokoch 2002 až 2006.
Nehoda, či vražda
Oficiálna verzia znie, že vodičovi auta z požičovne sa vymkla z rúk kontrola a narazil do stromu neďaleko mesta Bayomo na východe krajiny. Oswaldo Payá i druhý Kubánec Harold Cepera zahynuli. Nehodu prežil mladý Španiel a švédsky politik. Tých previezli do nemocnice a ich svedectvo môže byť kľúčové.
Mnohí Kubánci neveria, že Payóva smrť bola náhoda. Jeho dcéra Rosa María Payáová pre rôzne médiá uviedla, že jej otcovi chcel niekto už dlhšie ublížiť a teraz sa mu to podarilo. Ak režim nehodu dôveryhodne nevyšetrí, môže sa ocitnúť pod podobným tlakom ako v prípade Orlanda Zapata Tamayoa. Tlačiť naň zrejme nebude svet, ale samotní Kubánci. Tí si pamätajú Payú ako človeka, ktorý všetko riešil pokojne. Násilná smrť by ich mohla dostať do ulíc.
Na Slovensku si pozrel, aké to bude
Oswaldo Payá navštívil Slovensko v roku 2003. Fascinovalo ho, že to, čo prežívajú na Kube, je
u nás už minulosť.
BRATISLAVA. V sedemnástich rokoch sa nebál povedať, že sovietske vojská nemali v roku 1968 vpadnúť do Československa. Ako 51-ročný prvýkrát Česko i Slovensko navštívil.
„Máloktorý disident poznal našu históriu tak ako Oswaldo Payá, vnímal rozdiely v českej a slovenskej mentalite. Náš slovenský príbeh dával za vzor pri svojich zahraničných návštevách,“ spomína Milan Nič, ktorý Payú osobne poznal. Spolu s Eliškou Slávikovou, ktorá vtedy pracovala pre občianske združenie Človek v ohrození, pripravili Payovu návštevu Slovenska.
„Zažili sme dva silné momenty - keď pri vstupe vysvetľoval našim colníkom v španielčine, čo je výjazdná doložka, ktorá existovala aj u nás za komunizmu a že sú príliš mladí, aby to poznali. Druhý moment bol, keď sa z parlamentu pozeral na Rakúsko a Maďarsko a ako človeka z izolovaného ostrova ho fascinovalo, ako sú u nás krajiny prepojené,“ spomína Sláviková.
Stretol sa vtedy s disidentmi a robil si poznámky, na čo treba myslieť pri páde totalitného režimu.
„Bol to intelektuál, prirodzená autorita. Neviedla ho nenávisť k režimu, bol veľmi zanietený pre vec a snažil sa narysovať budúcnosť svoje krajiny,“ spomína si bývalý disident Miroslav Kusý, ktorý sa vtedy s Payom stretol. Dostal od neho kubánsku cigaru a zapálil si ju, hoci už nefajčil.
„Hneď by som s tým fajčením bol schopný znova začať,“ spomína Kusý.
Cigaru si s Kusým v bratislavskej reštaurácii Prezidentka zapálil i Milan M. Šimečka. Ján Čarnogurský radil Payovi, aby bol sebavedomý a veril si, Ján Langoš navrhoval napísať náčrt budúcej ústavy.
V rozhovore, ktorý vtedy Payá poskytol SME, opisoval cestu v Česku a na Slovensku ako výlet do budúcnosti. „Táto skúsenosť, ktorú zažívam, to je, akoby niekto prišiel z minulosti a povedal - pozri sa, vy sa nachádzate tam, kde sme svojho času boli aj my,“ povedal vtedy.
Chystal sa prísť znovu, keď padne režim na Kube. Chcel Česko i Slovensko navštíviť ako slobodný občan, bez víz a strachu, čo ho doma čaká po návrate. Už to nestihhne.
Režim sa mu vyhrážal dlho
PerAntonio Diáz Sanchéz zbieral s Oswaldom Payóm podpisy pod projekt Varela, za čo dostal 20 rokov väzenia. Dnes žije v Spojených štátoch.
Myslíte si, že to bola nehoda?
„Nemôžeme si byť v tomto momente ničím istí, ale Oswaldo bol strategickým lídrom kubánskej opozície. Chcel vytvoriť občiansku platformu, ktorá by umožnila občanom spojiť sa a mierovou cestou žiadať zmeny k demokracii, čím sa pre režim stal hlavný politickým oponentom. Jemu aj aktivistom kresťanských demokratov (MCL) sa štátna bezpečnosť vyhrážala a Oswaldovi dokonca smrťou. Hovorili, že zmien sa nedožije, lebo oni sa o neho postarajú skôr. V posledných dňoch Oswaldo protestoval proti zámeru režimu aplikovať zmeny na čínsky spôsob, a nie skutočné zmeny k demokracii. Nemôžeme teda úplne vylúčiť možnosť, že za to nesie zodpovednosť vláda.“
Akú reakciu môže spôsobiť jeho smrť na Kube?
„Na Kube sú médiá pod úplnou kontrolou a trvá niekoľko dní, než sa nejakú správu dozvie väčšina občanov. Medzitým sa informácia prekrúti. Deň po smrti Oswalda je zrejmé, že väčšina Kubáncov sa o tejto udalosti nedozvedela. Aj preto, že polícia, ktorá je na mieste, znemožňuje akýkoľvek typ reakcie.“
Oslabí to kubánsku opozíciu a hnutie MCL?
„Ide o nenahraditeľnú stratu výnimočného politika. Spôsobuje to obrovské prázdno v opozícii. Budeme však pokračovať v ceste, ktorú vyšliapal. Bude nás inšpirovať.
(mim, gk)
