Slnko v Česku v júli zaliezlo za mraky, vyliezajú, naopak, prezidentskí kandidáti. ODS oficiálne predstavila víťaza vnútrostraníckych primárok Přemysla Sobotku. Ale kto by si myslel, že to bude veselá udalosť, by sa pekelne mýlil.
Premiér a šéf strany Petr Nečas ocenil, že sa Přemysl Sobotka „nebojí v straníckom tričku kandidovať“ a poprial mu veľa šťastia. Kto by zapol televízor neskôr a nevedel by, že ODS predstavuje svojho najlepšieho človeka na prezidentský hrad, by si musel myslieť, že Sobotku čaká operácia slinivky.
Pred fotoaparátmi sa po čase ukázal aj Jan Fischer, doterajší favorit na prezidenta. Navštívil akési výrobné družstvo v pohraničí a nechal sa vyfotografovať, ako sa so zaujatím prizerá práci mladej robotníčky.
Poznáte starší internetový mém s názvom Severokórejský vodca Kim Čong-il sa pozerá na veci? Ak bude Jan Fischer v nastúpenom štýle kampane pokračovať, možno sa dočkáme aj jeho českej obdoby.
Iné je to len v tom, že si dnes už bývalý londýnsky bankár a český úradnícky premiér obliekol začiatkom kampane krikľavé červené nohavice. Nech robíš, čo robíš, trebárs aj prezidentského kandidáta, kríze stredného veku sa neubrániš.
A do tretice vybehol do pretekov o Hrad i tretí kandidát, bývalý politik Vladimír Dlouhý. A slovo „vybehol“ platí v tomto prípade doslova, pretože sa poradca Goldman Sachs stal pred niekoľkými rokmi bežeckým nadšencom a v nasledujúcich dňoch chce po republike behať z mítingu na míting, asi 10 kilometrov denne.
Berme to ako sociologický experiment. Keď bol Vladimír Dlouhý, dnes už takmer pred dvadsiatimi rokmi najobľúbenejším českým politikom, nosil v štyridsiatke nenápadné tesilové obleky, mal dvadsať kíl nadváhy a na čele akoby mal napísané „vepřo-knedlo-zelo“.
Teraz, so šesťdesiatkou na krku, si navliekol metrosexuálne bežecké legíny a ukazuje v novinách vyšportovanú postavu. Hrozne sa za tých dvadsať rokov zmenil. Ale zmenili sme sa aj my, voliči? Človeku napadá, či je tá priama voľba vôbec dobrý nápad.
