Keď nemôžeme zmeniť vietor, tak aspoň vyrovnajme veslá, poradila tento týždeň Kyjevčanom editorka magazínu Kyiv Post Kaťa Gorčinská. Keď už si prezident Viktor Janukovyč , pôvodom z po rusky hovoriacej polovice Ukrajiny, presadil ruštinu za oficiálny jazyk, prečo by sa ním nemohla stať napríklad aj angličtina.
Podľa Gorčinskej neexistuje dôvod, prečo by tento v druhej polovici Ukrajiny neznášaný zákon teraz nemohli využiť v hlavnom meste vo svoj prospech. Janukovyčova nová legislatíva predsa dáva právo na používanie akéhokoľvek jazyka, ktorým sa hovorí v spoločenskom aj osobnom živote.
Teda, má to háčik, že ním musí na nejakom území rozprávať aspoň desať percent jeho obyvateľov. Lenže to územie sa môže definovať kdekoľvek. Aj napríklad na Pečorský dištrikt, kde sídli väčšina vládnych úradov aj súd, ktorý poslal Tymošenkovú na sedem rokov do basy. Stačí, aby sa tam zišla dostatočne veľká komunita a spísala petíciu.
Angličtinu sa učí väčšina školákov po celej krajine. Prvú učebnicu angličtiny som ako malý chlapec videl v Užhorode, keď sa u nás tlačili len učebnice azbuky.
Nehovoriac o tom, že ak by boli ukrajinské úrady povinné reagovať na angličtinu, zmodernizovalo a posunulo by ich to bližšie v Západu, ku ktorému sa vraj stále chcú priblížiť.
Hrozba, že ruština celkom nahradí a vyhubí ukrajinčinu, by tak podľa novinárky vymizla. Už len prehovoriť svoju komunitu na tú angličtinu. Teda, ak nedáva prednosť ruštine.
